Cart is empty 
Legendárny slovenský herec Štefan Kvietik zomrel 21. marca. Počas svojho života stvárnil viacero postáv. No hádam žiadna mu nedoniesla takú slávu ako Pirin v Medenej veži.
Slovenský filmový, divadelný a rozhlasový herec Štefan Kvietik zomrel vo veku 90 rokov 21. marca. K hereckej profesii ho nasmerovali rodičia, ktorí boli divadelnými ochotníkmi. Kariéru odštartoval v Armádnom divadle v Martine, potom polstoročie pôsobil v Slovenskom národnom divadle. Tam stvárnil 80 postáv.
Nezabudnuteľná Medená veža
No Slováci ho viac poznajú z jeho filmových úloh. Na striebornom plátne sa po prvý raz objavil vo filme podľa námetu Ladislava Mňačka Smrť sa volá Engelchen. Hral v snímke Skalní v ofsajde či vo filmoch Boxer a smrť, Červené víno, Tisícročná včela, Živý bič, Sedím na konári a je mi dobre a v desiatkach ďalších.
Nezabudnuteľným sa stal jeho Pirin v Medenej veži. V podmanivej scenérii Vysokých Tatier sa filmovom plátne odohráva osudný príbeh chlapského priateľstva, ktoré sa nepodarí zničiť ani príťažlivej žene. No stopy v nich zanechá. Z trojice kamarátov, ktorí spravujú malú vysokohorskú chatu, nakoniec ostane iba jeden, a ten je rozprávačom dramatického príbehu. Film režíroval Martin Hollý.
Kulisu filmu tvorili Tatry
Hoci mnoho záberov filmu sa robilo v štúdiu, ČSFD uvádza, že tatranské hory tvorili kulisu veľkého množstva scén. Legendárna chata troch kamarátov bola umiestnená v priestore nad Skalnatým plesom v Lomnickom sedle, scéna, v ktorej Valér s kamarátom zbadali nahú Sašku sa nakrúcala asi 100 metrov pod Dlhým vodopádom.
Filmový kríž bol na jednom z vrcholov Vidlového hrebena a ležal tam spadnutý ešte v roku 1978. Filmári kvôli záberom prešli pár lokalít – Tatranskú Lomnicu, Javorinu, Lomnický štít, Kežmarský štít i Gerlach, ale aj štít Bradavicu, Veľkú Vidlovú vežu, nakrúcalo sa v Mengusovskej, Skalnatej, Velickej, Žabej i Javorovej doline, ale aj pri Zelenom plese a vo Veľkej Studenej doline.
Film uviedli v roku 1970, do kín pritiahol viac ako 435 divákov, jeho nakrúcanie stálo vyše 5,7 milióna korún. Čas mu dal najvyššiu známku. A Medená veža je jednoznačným klenotom aj filmografie herečky Emílie Vášáryovej. Aj po viac ako polstoročí má vo filmovej databáze 84-percentnú podporu fanúšikovo.
Bukovčan scenár písal hercom na telo
„Mne sa scenár veľmi páčil. Ivan Bukovčan ho nám štyrom – Štefanovi Kvietikovi, Ivanovi Mistríkovi, Ivanovi Rajniakovi a mne, písal na mieru,“ povedala nám Emília Vášáryová. „Vznikla predloha, ktorá nám sadla. Je duchaplná, milá, dnes aj krásne nostalgická. Páčil sa mi ten mužský humor, ktorý do nej vložil, ako sa mu podarilo rozvinúť vzťahy medzi postavami.“
Ani režisér, ani autor predlohy, ale aj mnohí z hercov Medenej veže už nie sú medzi nami. „Režisér Martin Hollý mal jednu úžasnú vlastnosť. Vedel takým zvláštnym charizmatickým spôsobom dať ľudí dokopy. A ten pocit z Medenej veže pretrval až dodnes. Tuším to bolo pri 30. výročí začiatku nakrúcania filmu, keď ľudia zo štábu zorganizovali prvé stretnutie všetkých, ktorí sme sa filmovačky zúčastnili. A robili to potom každý rok. Vždy sme si pospomínali, poobjímali sme sa, pozreli fotografie, vypočuli novinky,“ spomína herečka a doplní, že je to niečo výnimočné. Aj preto má i po rokoch pre ňu tento film zmysel.
Emília Vášáryová videla Medenú vežu na plátne až po štyridsiatich rokoch od premiéry. „Počas nakrúcania som bola tehotná, už sa nedalo na premiéru prísť,“ dodáva predstaviteľka Sašky. „V roku 2010 nás s pánom Štefanom Kvietikom pozvali na premiéru zdigitalizovanej verzie filmu do Popradu. Sedeli sme v hľadisku, ja som to celé preplakala a aj on mal slzy v očiach. Uvedomila som si, ako je to krásne nakrútené, aká je krásna kamera a aké krásne sú Tatry,“ uzavrela E. Vášáryová v rozhovore, ktorý nám poskytla do knihy Cez hory Kniha inšpirovaná láskou k Tatrám.
Pirin už hrá v hereckom nebi. Tak ako mnohé iné z postáv magickej Medenej veže. Dobre, že sme ho mohli zažiť, že sme sa mohli tešiť z Kvietikovho hereckého majstrovstva a že môžeme spomínať na čarovné chvíle, ktoré svojimi postavami vo filmoch vytváral.
Autor titulnej fotografie: zdroj Slovenský filmový ústav
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas
