Patria ku Skalnatému plesu. No ich rozpínavosť, rovnako ako ľahostajnosť ľudí, môže zničiť tamojšie svištie rodiny.
Správa Tatranského národného parku sa rozhodla pristúpiť k odchytu a premiestneniu líšok v lokalite Skalnatého plesa. Toto rozhodnutie má minimalizovať potenciálne nebezpečenstvo pre svišťa vrchovského tatranského, ktorý je ikonou Tatier.
Nejde „iba“ o svišťa, ale aj o parazity
Odchyt má aj ďalšiu príčinu. Znižuje riziko šírenia parazitov, ktoré môžu mať negatívny dopad na celý ekosystém.
Líšky sa v posledných rokoch „presťahovali“ aj do vyšších polôh Vysokých Tatier. Prispôsobili sa, začali sa približovať ľuďom.
„Dôvodom je, že líšky pri ľuďoch ľahko nachádzajú zdroj potravy, turisti ich prikrmujú, lebo sa s nimi chcú odfotiť, zvieratá strácajú plachosť a zdržiavajú sa aj v oblastiach typických pre život svišťa tatranského vrchovského, ktorý je jedným z hlavných cieľov ochrany prírody v TANAP-e,“ vysvetluje Správa Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici.
Prečo svišť potrebuje našu ochranu? Je významným druhom tatranského ekosystému. Zdravie svišťov a prežitie počas zimy je kľúčové pre udržanie biodiverzity v tatranskej oblasti. Svište v zime upadajú do zimného spánku, no po výhrabe sa stávajú ľahkou korisťou väčších predátorov.
Líška patrí k nim a jej premnoženie znamená hrozbu pre chránenú populáciu. Naviac, líšky predstavujú aj riziko šírenia parazitov.
Zostala už iba jedna svištia rodina
Odchyt líšok má svoje pravidlá. „Líška bude po odchyte do živolovej pasce opäť vypustená do prírody, ale v nižších polohách, kde pre svišťov už nebude predstavovať nebezpečenstvo,“ ubezpečuje Správa TANAP-u.
Svištím biotopom sa na Skalnatom plese dlhodobo darilo. Zvieratká bolo dobre počuť aj v okolí turistických chodníkov, lanoviek či zjazdoviek. Ich pískanie ale už nie je také časté. Z lokality svište takmer zmizli, zostala pravdepodobne jedna rodina. Dôvodom by mohli byť aj líšky. Zakročiť bude potrebné aj v okolí ostatných vysokohorských chát, kde sa líšky tiež udomácňujú.
A ešte jeden dôvod za presun líšok. Sú tiež nebezpečným rezervoárom rôznych parazitov. Niektoré sa môžu prenášať aj na človeka, čo si ľudia prikrmujúci zvieratá nie vždy uvedomujú. Medzi najnebezpečnejšie patrí echinokokóza, ktorá sa u ľudí môže prejaviť až po rokoch. Nakazení sú potom odkázaní na doživotnú liečbu.
Líšky sú nakazené, pozor na nich
„Vedeckí pracovníci Výskumnej stanice a Múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici v spolupráci s kolegami z Parazitologického ústavu SAV v Košiciach realizovali výskum, kterého výsledky potvrdili, že viac ako 44 percent líšok z územia Tatier bolo infikovaných pásomnicou E.multilocularis, čo predstavuje rizikový faktor pre verejné zdravie,“ uvádza Správa TANAP-u.
„Riziko prenosu týchto patogénov narastá najmä v súvislosti s vysokou návštevnosťou rekreačních lokalít, sťaženými hygienickými podmienkami a užším kontaktom voľne žijúcich zvierat a spoločenských zvierat, ktoré svojich majiteľov sprevádzajú,“ varujú tanapáci.
Takže, pozor! Spolu s kŕmením zvierat a atraktívnou fotografiou si môžete z Tatier domov doniesť parazita, ktorého sa nezbavíte do konca života.
Autor titulnej fotografie: Dani Martišková
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas