Ewike Evina

Selfie s medveďom? Radšej nie

by ČlánkyUžitočné tipy
 na hory

Ak divo žijúce zvieratá stratia svoju prirodzenú plachosť, sú pre turistov v horách oveľa väčším nebezpečenstvom.

Foto: Ewike Evina

Známe sú prípady, keď medvede, ale aj diviaky či srnčia zver, pravidelne chodia hľadať niečo pod zub v kontajneroch na odpad v podhorských obciach a mestách. Do tejto kategórie patrí aj prípad, ktorý sa stal na chodníku z Trangošky na chatu M. R. Štefánika. Turisti tu divo žijúceho medveďa prikrmovali, aby ho mohli odfotografovať alebo urobiť video. To vyústilo až do jeho stretu so skupinou turistov. V tomto prípade všetko dobre skončilo, keď žena odhodila svoj batoh a maco sa uspokojil s jeho obsahom. O nebezpečenstve na tejto trase v Nízkych Tatrách sa hovorilo už dlhšie, bolo vraj len otázkou času, kedy k niečomu podobnému príde.

Je tu však aj ďalšia otázka, ako sa správať k divo žijúcim zvieratám počas turistiky? Ochranári prizvukujú, aby sme stretnutie s medveďom, či iným divo žijúcim zvieraťom v našich horách, nepodceňovali, nepribližovali sa k nim a chodili len po vyznačených chodníkoch. Až do 14. júna sú v Tatrách viaceré vysokohorské chodníky uzavreté. Podľa Základných pravidiel TANAPu by sme nemali v prírode robiť nadmerný hluk, na území národného parku nebivakovať ani nestanovať. Ak máme v tomto prostredí so sebou psa, musí byť na vôdzke a celý čas s náhubkom. Pred túrou by sme nemali používať ani silné parfumy či výrazné voňavky. Všetko jedlo treba mať dobre zabalené a nenechávať po sebe jeho zvyšky ani žiadny iný odpad. Čo sme si do hôr doniesli, to by sme si mali aj odniesť späť. Nič by tam po nás nemalo zostať.

Medzi veci, na ktoré by sme nemali zabudnúť patrí nabitý mobil, prípadne lekárnička a termofólia či opaľovací krém. Pri turistike majme na pamäti, že my sme v horách návštevníci, zvieratá tam majú svoj domov.

Viktor Kaďo Kadlec

Kam s deťmi – náučné chodníky v Tatrách

by Články

Sú to vzdelávacie turistické trasy, na ktorých natrafíte na rôzne prírodné či kultúrne zaujímavosti, spravidla vyznačené na informačných tabuliach. Tieto chodníky sú väčšinou nenáročné, preto pokiaľ chcete ísť na turistiku s deťmi, sú na to ako stvorené.

Foto: Viktor Kaďo Kadlec

Zadné Meďodoly

Chodník sa nachádza v Belianskych Tatrách a je označený modrou turistickou značkou. Jeho začiatok je v Tatranskej Javorine, koniec v Kopskom sedle, kde sa napája na ďalší náučný chodník – Monkova dolina. Nájdete tu tichú prírodu, Meďodolský potok či vyvierajúci prameň. Tento chodník je upravený, disponuje lavičkami pre oddych, ale aj informačnými tabuľami o živote lesa a jeho súčasnom stave. Okrem toho sa tu dočítate aj o ochrane lesov v národnom parku, lykožrútovej kalamite, živote lykožrúta či o spolupráci lesníkov s prírodou.

Monkova dolina

Pekný, no už o čosi náročnejší chodník s veľkým prevýšením a miestami strmým stúpaním. Vychádza z obce Ždiar a vedie sútokom Bielej riečky a Rígeľského potoka cez Široké sedlo až na Kopské sedlo. Táto dolina vznikla činnosťou ľadovca, ktorý tu zanechal stopy dodnes. Návštevníci si môžu oddýchnuť na šiestich zastávkach označených informačnými panelmi.

Rakytovské plieska

Tento chodník vás prevedie menej známou lokalitou západne od Štrbského plesa – okolo Rakytovských pliesok, ktoré sú najnižšie položenými plesami v Tatrách. Začína na rázcestí Jambrichovo smerom na Podbanské, odkiaľ je cesta označená modrou turistickou značkou. Odtiaľto sa dostanete k Hornému aj Dolnému Rakytovskému pliesku až po rázcestie Rakytovec, kde je cesta označená zelenou značkou. Túto trasu je však najlepšie absolvovať mimo vegetačného a daždivého obdobia, pretože chodník nebude zarastený, bude dobre čitateľný a nebude premočený.

Astronomický náučný chodník

Má v Tatrách svoje miesto vďaka tomu, že tu sídli Astronomický ústav SAV, ktorý má na Lomnickom štíte a Skalnatom plese observatóriá. Chodník začína pri hlavnej budove ústavu v Starej Lesnej a končí pri poslednej kupole s ďalekohľadmi. Nachádza sa tu 13 informačných tabúľ s najdôležitejšími informáciami o prístrojovej technike astronomického ústavu, vesmírnych telesách či pohľadom na vesmír v čase Veľkého tresku.

Slovenská banská cesta

Nachádza sa v Popradskej mestskej časti Kvetnica. Je zameraný na históriu baníctva, mineralógiu a nerastné bohatstvo. Chodník je označený zelenou a žltou turistickou značkou. Nájdeme tu päť infopanelov, Štôlňu sv. Heleny, a tiež aj jazierko Kvetnica. Cieľom tohto náučného chodníka je postupne tu vybudovať banský skanzen. Prechádzku vám spestria aj novovytvorené sochy vyrezané z dreva v podobe zvierat, ktoré prirodzene obývajú lesy v tejto oblasti – vlk, medveď, orol, diviak, sova, salamandra, žaba, veverička, muflón a dokonca aj netopier. Drevorezby sú umiestnené tak, aby návštevníci spoznali nielen najznámejšie miesta, ale aj odľahlejšie oblasti v tejto lokalite.

Andrea Reichelova

Obec s najkrajším výhľadom na Tatry

by ČlánkyTuristické 
atrakcie

Obec Nová Lesná sa nachádza na styku Popradskej kotliny a juhovýchodného úpätia Vysokých Tatier. Hrdo sa pýši faktom, že disponuje najkrajším výhľadom na Tatry no okrem toho je aj kolískou horských vodcov. Je tu však omnoho viac čo sa dá vidieť a tak sme sa rozhodli to zhrnúť v tomto článku.

Foto: Andrea Reichelová

Park horských vodcov

Z tejto obce pochádza najviac horských vodcov a záchranárov (82) a tak bol na ich počesť v centre dediny vytvorený park na podnet starostu Petra Hritza. V parku sa nachádza informačná tabuľa so zoznamom mien všetkých vodcov, záchranárov a dokonca aj o ženách, ktoré v horách vodili či zachraňovali, ďalej aj 15 lavičiek a každá z nich je venovaná konkrétnej osobe. Na jednej z nich sa nachádza aj vygravírovaný nápis „S vďakou tí, čo prežili“, no nájdete tu aj niekoľko drevených sôch a lávku venovanú Jánovi Pavlovi  II., ktorý je patrónom Horskej záchrannej služby.

Slnečné hodiny

Zariadenie, pomocou ktorého dokážeme merať čas pomocou polohy Slnka. Ideou týchto hodín bolo vytvorenie priestoru, na ktorom sa môžete zamyslieť nad sebou, nad plynutím času a sledovania jeho  priebehu. Okrem hodín tu nájdete aj objekt panoramatickej orientácie, na ktorom sú nerezovými šípkami označené vrcholy Tatier. Takže ak sa postavíte pred pult zo strany hodín uvidíte súčasne názov vrcholu, jeho nadmorskú výšku a daný vrchol v pozadí. Ďalej sa tu nachádza aj 12 meditačných stolčekov, ktoré sú usporiadané do kruhu, ktoré slúžia k odpočinutiu či krátkej meditácií. Iniciátorom výstavby slnečných hodín bol v roku 2005 spoluzakladateľ osady Malý Smokovec – Milan Vdovjak.

Sinajská kaplnka

Táto kaplnka bola vysvätená biskupom Františkom Tondrom v roku 2005. Objekt sa nachádza  na križovatke ciest v strede miestnej časti Malý Smokovec. Je to krásny priestor, ktorého súčasťou je malá zvonička, oltár a tabule s Desatorom. Má kruhový pôdorys s dvomi betónovými platňami, na ktorých je umiestnený text s Desatorom na severnej strane a zvonicou na južnej.

Peter Belko

Mestský park v Tatranskej Lomnici

by ČlánkyTuristické 
atrakcie

Tatranská Lomnica je jednou z najväčších a najkrajších osád na území Vysokých Tatier a plní niekoľko funkcií. Je turistickým centrom v pravom slova zmysle, ponúka lyžiarske terény a na Skalnatom plese škálu horských dopravných zariadení. Je tu sídlo vedenia Tatranského národného parku a Múzeum Tatranského národného parku. Táto obec sa nachádza 6 km východne od Smokovca, v najspodnejšej časti Lomnického štítu. Fungujú tu rôzne kultúrne a zábavné zariadenia, no okrem toho sa tu nachádza aj mestský park, o ktorom vám prinášame krátke info v tomto článku.

Foto: Peter Belko

Tento park je najstarším parkom vo Vysokých Tatrách a jeho história sa datuje od roku 1892. Nachádza sa v centre obce a je vyhľadávaný hlavne pre možnosť oddychových prechádzok. Napriek tomu, že klimatické podmienky v Tatrách nie sú vhodné pre rast okrasných kvetov, tento park okrem typických tatranských rastlinných druhov disponuje aj kvetnatými plochami, ktoré kvitnú prevažne v žltej a fialovej farbe. V parku nájdete aj typické tatranské druhy stromov, napríklad Smrek obyčajný, ktorý sa dožíva až 200-300 rokov, Smrekovec opadavý či Borovica lesná.

V parku sa nachádza aj niekoľko lavičiek, takže popri prechádzke môžete aj zrelaxovať a užívať si krásy prírody.

DSC00412 (1)

MUST HAVE, keď ideš do Tatier

by ČlánkyUžitočné tipy
 na hory

Každá turistika má svoje čaro, a obzvlášť v tomto období, keď je príroda na mnohých miestach ešte stále pokrytá snehovou prikrývkou. Netreba asi pripomínať, že turistické chodníky sú počas zimy zradnejšie, a pokiaľ toto ročné obdobie podceníte, môžu byť aj nebezpečné.

Plánovanie zimnej turistiky

Pred turistikou je vždy potrebné poriadne si naplánovať trasu, prestávky a návrat, pretože zostať v horách v noci a v mraze môže byť extrémne nebezpečné. Netreba sa preceňovať a určite treba viac dbať na vlastnú bezpečnosť. Sledujte stupeň lavínového nebezpečenstva, pretože viaceré zimné chodníky križujú lavínové trasy. Až do 15. júna trvá vo Vysokých Tatrách uzávera vybraných turistických chodníkov. Ide hlavne o vyššie položené sedlá a štíty. Zatvorená je aj Chata pod Rysmi, ostatné tatranské vysokohorské chaty sú otvorené celoročne. Cesty k nim patria v zimnom období medzi obľúbené turistické trasy.

Foto: BOSP

Obuv

Alfou a omegou výbavy turistu je správne zvolená obuv. Od tej sa odvíja celkový komfort a úspešný návrat späť. Ak zvolíte vhodnú obuv, na druhý deň sa vám nohy doslova poďakujú. Ako ale vybrať správne? Podrážka by mala byť hrubšia, aby neprepúšťala chlad od zeme. Tiež je dôležité, aby bola pevná a vy ste cítili pri každom kroku istotu. Pri zle zvolenej obuvi sa môže stať, že bolesť nezostane len v oblasti nôh, ale prejde aj do chrbtice. Ďalším parametrom, ktorý si treba pri kúpe obuvi všímať, je nepremokavosť. So suchými nohami zájdete ďalej. Zradiť vás počas turistiky môže aj nevhodná veľkosť turistickej topánky. Pred výberom sa porozprávajte s odborníkmi, ktorí vám správne poradia. Odborníkov na turistickú obuv a kvalitné trekové topánky s najnovšou technológiou GORE-TEX® a VIBRAM nájdete na www.bosp.sk.

Tip na turistickú obuv od našej redakcie: https://bosp.sk/produkt/caledon-pro-grizzly

DSC01785-Edit
DSC01737-Edit-1
DSC01619-Edit

Vhodné oblečenie

Pri turistike je dôležité dbať aj na správne vrstvenie oblečenia. Základom je správne zvolené termo prádlo. Malo by byť z pohodlných materiálov, ktoré počas výstupu telo zároveň hrejú (napríklad merino vlna). Hneď po ňom nasleduje aktívna vrstva, do ktorej patria mikiny či vesty. Táto stredná časť by mala byť vzdušná, aby odvádzala prebytočnú vlhkosť a v neposlednom rade rýchloschnúca, aby sa predišlo prechladnutiu. Pri výbere vrchnej vrstvy je dôležité pozerať na tieto aspekty: nepremokavosť, vetruvzdornosť a hrejivosť. Pri balení nezabúdajte na pršiplášť, ktorý sa vždy zíde.  

Jedlo a tekutiny

Okrem poriadnej turistickej výbavy by ste nemali podceniť ani dostatok jedla a tekutín. Pri chystaní občerstvenia treba vyberať také potraviny, ktoré zaženú hlad, no zároveň nezaťažia žalúdok. Ideálne je preto zbaliť si poriadnu dávku energie v čo najľahšej a najmenšej forme. Počas túry nestačí dopĺňať iba kalórie a jednoduché cukry, nezabúdajte ani na vitamíny a minerály, ktoré vaše telo stráca. A samozrejme, nezabudnite pri balení desiaty prihliadať na dĺžku svojho výletu. Dobré je pribaliť si aj niečo, čo obsahuje tuky – napríklad orechy alebo sušené ovocie, ktoré zabránia kolísaniu hladiny krvného cukru, rýchlo zaženú pocit hladu, odďaľujú únavu a dodávajú energiu počas dlhšieho času. Netreba však zabudnúť ani na zeleninu a ovocie, ktoré sú zdrojom vlákniny a minerálov, osviežia vás a povzbudia organizmus. Zo všetkého najdôležitejšie je dodržiavanie pitného režimu. V prípade zimnej turistiky môžete siahnuť po termoske s čajom, ktorý vás počas cesty zohreje.

Čo ešte prihodiť do batoha?

  • Čelovka pomôže každému, kto má počas turistiky rád voľné ruky. Predovšetkým v zimnom období, keď slnko zapadá skôr.
  • Lekárnička by určite nemala chýbať. Či už sa šmyknete na mokrých skalách alebo sa vám spaví otlak na chodidle, určite oceníte základnú výbavu lekárničky. Do tej patrí dezinfekcia, obväz či leukoplast.
  • Mapa, pretože mobil môže sklamať. 
  • Doklady totožnosti a peňaženka na chutnú parenú buchtu na vysokohorskej chate.
  • Slnečné okuliare a UV ochranný krém, ktorý určite oceníte. Nie nadarmo sa hovorí „horské slnko“.
IMG-1009

Luxus vymenil za ticho tatranskej prírody – Braňo Mojsej.

by Články

Luxus vymenil za ticho tatranskej prírody. Dnes ju považuje za svoj domov, a už by to nechcel zmeniť. Známy slovenský spevák má v Tatrách trvalý pobyt presne desať rokov. V rozhovore nám okrem iného prezradil, aké spomienky na naše veľhory má spojené s detstvom a dospievaním, kam chodí na túry dnes, ale aj to či ho turisti počas nich spoznávajú.

 

Všimli sme si vašu pravidelnú aktivitu v našej tatranskej FB komunite. Čím vám Tatry tak učarili?

Do Tatier som začal chodiť s rodičmi ako malý chlapec a pochodili sme naozaj všetko, čo sa dalo. Vtedy ma to zaujalo. Vždy som sa tešil v zime na Tatry. Mám uchovaných zopár ešte čiernobielych fotiek. Zo začiatku to bolo (1972-1978) väčšinou Štrbské Pleso, či už zubačkou z chaty v Tatranskej Štrbe alebo neskôr priamo z bungalova Hotela Fis. V zime bol náš cieľ lyžiarsky svah Solisko alebo Interski, kde som lyžoval najradšej. Ani jesť som nemusel. Venoval som sa lyžovaniu aktívne, neboli mobily. Mali sme pokoj a ráno prašan. Mám krásne spomienky na toto obdobie, aj večere preskákané na trampolíne v hoteli. Nuda v Tatrách nehrozila. Neskôr, ako zdatný lyžiar, som objavil Sedlo pod Lomnickým štítom. Lyžovať v sedle v máji je naozaj zážitok.

Foto: Braňo Mojsej

Prečo práve Tatranská Lomnica ako miesto pre život? Vaše meno je predsa len do určitej miery spojené s luxusom.

Tatranská Lomnica je perla Tatier. Ponúka, ak tu bývate počas celého roka alebo len ak prídete za relaxom, na niekoľko dní neskutočný pokoj a duševnú rovnováhu, ktorú nemáte šancu vo väčšom meste si udržať. Psychohygiena je dnes nevyhnutná. Každý z nás si potrebuje občas pretriediť myšlienky, zastaviť sa a určiť si, ako bude ten jeho život ďalej vyzerať. Vrátiť sa na správnu koľaj. Na to sú najlepšie prechádzky či túry v tejto krásnej prírode. Posledné roky pomáham ľuďom zotavovať sa po ťažkej závislosti alebo v motivácii k ich životnej zmene, a práve tatry sú na to vhodným miestom. Klimaterapia funguje skvelo. Práve okolie Lomnice či Smokovca, kde ak viete kam ísť,  tak sa to zotavenie deje plynule a rýchlo. Kto vie, čo sú to záporné ióny a ako pôsobia na organizmus, vie o čom hovorím. Mnohí svoje duševné zdravie odsúvajú bokom a skôr či neskôr pri dnešnom spôsobe života vyhľadajú tento druh revitalizácie. Luxus? Je pre mňa osobne mať dnes svätý pokoj. Snažím sa ho mať dostatok a strážim si ho.

Čerpáte v Tatrách inšpiráciu pre svoju prácu a hudobný život?

V poslednej dobe to boli iba letné mesiace plné koncertov a hrania. Naplno sa v týždni venujem práci v MOJSEJ Clinic. Najviac ma teší, že som presvedčil zopár majiteľov podnikov, aby sa vrátila hudba na letné terasy ako to bolo v minulosti. Často a rád hrávam s kapelou práve po tatranských podnikoch alebo ponúknem iné hudobné skupiny. Je to komornejšie ako veľké koncerty či festivaly, ktoré tiež ani jedno leto nevynechávam. Najviac sa teším, keď pricestujem nadránom po koncerte zo slovenských miest domov a dosýta si vychutnávam to ticho, ktoré tu je. Ticho lieči a pre mňa je to balzam na dušu. Čerpám aj inšpiráciu, tvorím a nabíjam sa tu. Štíty tú magickú energiu ponúkajú. Stačí sa naladiť. Tatry sú mojím domovom a už by som to nikdy nemenil. Trvalý pobyt tu mám presne desiaty rok.

Máte spomienky na Tatry spojené aj s detstvom či dospievaním?

Detstvo sme spomínali. Za fľašu rumu, ktorú dal otec vlekárom na dolnej Pome, som lyžoval na Interski ako decko aj celý týždeň. To boli zlaté časy. Tomu už dnes mnohí ani nechcú veriť. Termoska a lepeňaky v ruksaku, 10 Kčs, partia. Ako dieťaťu mi bolo v Tatrách sveta žiť. Neskôr som sa aj kvôli Tatrám rozhodol pre štúdium na Hotelovej škole v Kežmarku a nešiel študovať hotelovku do Prešova. Praxoval som presne v tatranských hoteloch. Pracoval som skoro vo všetkých. V Grande Praha Tatranská Lomnica, Slovan či Permon. Aj  stužkovú sme mali v Grand Praha Tatranská Lomnica. Bola to práca snov a moja prvá pracovná zmluva v roku 1986 bola práve s Interhotely Tatry š. p. v prevádzke Tatra na začiatku Smokovca. K zmluve ubytovanie v dnešnej vile Kunerád. Čo som mohol chcieť viac. To bol veru život pred nástupom na vojenčinu a spomienky sú krásne. Vtedy v Tatrách boli nočné bary so živou hudbou tri aj štyri. Dnes utópia. Do Tatier sa chodilo relaxovať, žiť a odviazať sa. Bolo tu plno turistov a každý kto chcel, tak si aj pekne zarobil. Ale hlavne, ľudia boli úplne iní ako dnes. Turisti sa všetci navzájom zdravili a priali si pekný deň. Ľudia sa viac usmievali. Nostalgia. Ale aj teraz je to v pohode, len tie emócie a prajnosť už ľudia tak ako v minulosti neprejavujú. Vytratila sa človečina.

Máte nejakú veselú príhodu spojenú s Tatrami?

Tak tých by bolo na dve knihy alebo jeden film. Ale jedna za všetko. Šiel som vlakom z Lomnice, prvýkrát s prestupom na Poprad cez Studený Potok. Nevedel som vtedy ešte, že treba prestúpiť. Oproti  mladí ľudia z cukrárne na stanici mi mávali a lúčili sa, akoby som šiel do Tokia. Ja som vo vlaku zaspal. Neprestúpil som teda a vlak sa o pol hodinu vrátil späť do Lomnice. Tí ľudia, keď ma zrazu zbadali späť, po chvíľke ma vítali akoby by sme sa sto rokov nevideli a hľadali kamery, že čo sa tu točí. Nasmiali sme sa vtedy poriadne.

Spoznávajú vás návštevníci Tatier pri vašich potulkách prírodou?

Občas áno, občas nie. Nosím čiapky a okuliare. Prezrádzajú ma dlhé vlasy či môj hlas, ak niečo poviem. Pokecáme a urobíme si selfie, lebo dnes keď nemáte foto na insta z Tatier, tak ako keby ste tu ani neboli. Mnoho mladých turistov tu chodí len pre tých pár fotiek. Ale aj to je dnešný svet. Som rád, keď sa na ich fotkách objavím aj ja, označia ma a spolu sa usmievame. Moderný svet. Na naše hudobné produkcie už chodia stáli poslucháči, čomu sa veľmi teším. Tatry tým ožili. Teším sa už teraz na toto tretie hudobné leto.

Ktoré miesta v Tatrách sú vaše najobľúbenejšie a na ktoré sa radi vraciate? Ktoré by ste našim čitateľom odporučili ako už Tatranec?

Každého osloví v Tatrách niečo iné a hlavne, tých miest, ktoré sú zaujímavé je veľmi veľa. Preto je dobré byť členom aj tejto komunity a hľadať nové tipy na miesta, kde človek ešte nebol, hoc ich tu má priamo pod nosom. Odporúčam jazdiť električkou a každú jednu túru či lyžovačku si dobre naplánovať, ideálne deň vopred, pozrieť hlavne náročnosť a počasie. V Tatrách je množstvo sprievodcov, s ktorými si to naozaj užijete. Je tu toľko možností, že niečo odporúčať je zbytočné. No pre mňa je top jarná lyžovačka v Sedle, zimná na Solisku a v lete prechádzka z Lomnice na Skalnaté Pleso.

Chcete poslať našim tatranským turistom nejaký odkaz?

Moja aktivita v tejto skupine bola zo začiatku na vyžiadanie kamarátov z Prahy. Prosili ma, nech dávam krátke videá počas pandémie. Tým to začalo a vstúpil som do tejto komunity.  Všetkým prajem krásne chvíle prežité na najkrajšom mieste na svete a veľa duševnej pohody v ich životoch. Nech ich na každej túre sprevádza úsmev na tvári a spokojnosť. Tatry liečia našu dušu. Chráňme ich preto aj pre ďalšie generácie.

Waterfall 'Skok' in High Tatras, Slovakia, during overcast spring day, dirty snow still covering most of ground.

Najkrajšie vodopády v Tatrách

by ČlánkyTuristické 
atrakcieVodopád SkokVodopáy Studeného potoka

Okrem štítov, kamzíkov a iných krás môžete v Tatrách naraziť aj na nádherné prírodné úkazy – vodopády. My sme pre vás pár z nich vybrali a v tomto článku prinášame tip na výlet.

Vodopád Skok

Nachádza vo Vysokých Tatrách a patrí na prvé priečky v zozname najkrajších slovenských vodopádov. Ak ste ho teda ešte doposiaľ ani raz nenavštívili, určite to čo najskôr napravte, určite to neoľutujete. Vodopád padá do Mlynickej doliny z nadmorskej výšky 1789 m.n.m. a meria 30 metrov. S touto výškou sa radí medzi najvyššie vodopády v Tatrách.

Foto: Depositphotos

Vodopády studeného potoka

Nájdete ich v závere Malej a Veľkej Studenej doliny neďaleko Bilíkovej chaty. Vodopády pozostávajú z nádherných kaskád, ktoré v Tatrách nemajú konkurenciu.

Obrovský vodopád

Severozápadne od Vodopádov studeného potoka narazíte aj na Obrovský vodopád, ktorý taktiež tvorí Studený potok. Keďže je o niečo ďalej, do skupiny „Studenovodských vodopádov“ sa nezaraďuje. Obrovský vodopád meria 20 metrov. A keď už budete na Hrebienku či pri Vodopádoch studeného potoka, bola by naozaj škoda nezastaviť sa aj tu.

Kmeťov vodopád

V Kôprovej doline vo Vysokých Tatrách sa nachádza ďalší krásny vodopád, ktorý vytvára Necferský potok. Nesie prívlastok Kmeťov a je to náš najväčší slovenský vodopád vôbec. Meria až 80 metrov ale veľká časť vodopádu sa ukrýva v lese, takže úplne celý ho neuvidíte. Vďaka výdatnému prietoku vody však aj napriek tomu vodopád pôsobí krásne a mohutne.

Vajskovský vodopád

Ďalší menej známy, ale zato veľmi pekný vodopád leží vo Vajskovskej doline v Nízkych Tatrách. Táto dolina sa nachádza mimo hlavných turistických trás, vďaka čomu sa tu vyhnete častým stretnutiam s turistami a budete si môcť naplno vychutnávať okolitú panenskú prírodu a pokoj. Vajskovský vodopád tvorí rovnomenný potok a jeho výška je približne 9 metrov.

Brankovský vodopád

Je 55 metrov dlhý a je teda najvyšším v Národnom parku Nízke Tatry. Nájdete ho pri vstupe do Revúckej doliny, v západnej časti Nízkych Tatier. Je bez problémov dostupný aj pre rodiny s menšími deťmi, keďže terén nie je náročný a výstup k samotnému vodopádu trvá približne polhodinu.

Tatry

Lavíny v Tatrách

by ČlánkyUžitočné tipy
 na hory

Sú odjakživa postrachom turistov a zimných športovcov. Náuka o lavínach je dnes už prepracovaná veda a tak sme sa rozhodli zozbierať pár tipov ako sa im vyhnúť a čo robiť ak sa s ňou niekedy stretneš. Prvým krokom lavínovej prevencie je čítanie lavínových prognóz a odporúčaní horskej služby, nevstupovať do lavínových oblastí od tretieho stupňa nebezpečenstva. Pri nižších stupňoch je dôležité taktiež sledovať terén a pokiaľ narazíte na pád menšej lavíny alebo čerstvých lavínových nánosov, je bezpečnejšie sa vrátiť. Zvýšené lavínové riziko často sprevádza dážď, husté sneženie a vietor. Najnebezpečnejší je však vždy prvý slnečný deň po snežení. Radíme teda neísť do hôr pri výraznom oteplení, trvalom teplom počasí a trvalom mraze. K bezpečnému pohybu na horách však patrí aj poriadne naplánovanie trasy, treba si určiť kadiaľ pôjdeme, ako rýchlo daný úsek chceme prejsť a je fajn predom si vyhľadať prípadné obchádzky.

Foto: Tatry

Taktiež netreba zabudnúť na poriadnu lavínovú výbavu, ktorá by mala obsahovať: sondu – skladacia tyč, ktorou možno zistiť hĺbku zasypaného a lavínovú lopatku. Túto výbavu jednoducho zbalíš do batohu a mal by ju mať každý kto sa vydá na freeride, skialp či zimnú turistiku. Môže totiž zachrániť život nie len tebe ale aj tvojim kamošom. Túto výbavu je potrebné nosiť so sebou počas celej zimnej sezóny, no nestačí ju len mať zabalenú v batohu, treba s ňou vedieť aj narábať. Skúsenejší turisti používajú aj lavínový vyhľadávač – podáva zvukovú aj vizuálnu informáciu o polohe zasypaného a v mnohých prípadoch už zachránil život. Ak vás teda strhne lavína, treba sa pokúsiť z nej čo najrýchlejšie dostať, zbaviť sa všetkého, čo by mohlo pôsobiť ako kotva – paličky, lyže a ďalšie veci.  Pomocou pohybov podobných plávaniu dokážete stlačiť sneh pod seba a zostať na povrchu, no ak to nie je možné a dostanete sa pod masu snehu, treba pokrčiť nohy k hrudníku a rukami vytvoriť vzduchovú bublinu pred tvárou, tento krok výrazne zvýši šancu na prežitie.

Pri zasypaní lavínou je najpodstatnejší čas, takže záchrana zasypaného je v rukách priateľov. Záchranári by mali byť privolaní hneď a je potrebné im povedať čo najpresnejšiu polohu, možné prekážky, oznámiť aktuálne počasie a viditeľnosť. Lavína je zosuv snehovej pokrývky, niekedy môže byť aj v kombinácií s kameňmi a pod. Spravidla je spôsobená odtrhnutím nahromadeného snehu a je jedným z najväčších nebezpečenstiev hroziacich na horách v zime. Lavíny sleduje stredisko lavínovej prevencie v Jasnej, ktoré vyhlasuje lavínové nebezpečenstvo.

Vicktor Belicak

História Vysokých Tatier

by Články

Začiatky osídľovania v oblasti Vysokých Tatier spadajú až do praveku, kedy ľudia začínali svoje prvé výstupy do divokej tatranskej prírody. Dôkazom je nálezisko lebky neandertálca z mladšej doby kamennej. Stredovek priviedol do tatranského regiónu okrem lovcov zveri aj zlatokopov a hľadačov pokladov. K jedným z najznámejších baní patrili zlaté bane v oblasti Kriváňa. V 11. storočí si podmanili tatranskú prírodu maďarskí jazdci, čím sa územie Tatier stalo dedičstvom Uhorska. Prvou zachovanou písomnou listinou Vysokých Tatier, je darovacia listina z roku 1209, ktorou uhorský kráľ Ondrej II. daroval vlastnícke právo na územie Vysokých Tatier svojím dvoranom. 

Foto: Vicktor Belicak

Kolonizácia pokračovala aj v nasledujúcich obdobiach, kedy územie Vysokých Tatier začalo priťahovať vedcov, botanikov ale aj záujemcov o turistiku a horolezectvo. Začína sa s výstavbou prvých tatranských osád, medzi ktorými bol ako prvý vystavaný v roku 1797 Starý Smokovec. K rozvoju turizmu významne prispela aj Košicko-bohumínska železnica, ktorá bola dokončená v roku 1871 a taktiež prvé výstavby kúpeľných liečebných domov a sanatórií. Prvá ubytovňa milovníkov tatranskej prírody, pod názvom Rainerova útulňa, bola vybudovaná nad Vodopádmi studeného potoka v roku 1863. V súčasnosti ponúka návštevníkom malú výstavu histórie vysokohorských nosičov ako aj horolezectva. Za zrodom turistických trás stojí prvá turistická organizácia – Uhorský karpatský spolok, ktorá položila ich základy ako aj základy tatranských chát. 

Po druhej svetovej vojne vznikli prvé snahy o zjednotenie osád tatranského regiónu do jedného celku. Rok 1947 naplnil očakávania vznikom obce Vysoké Tatry. Dva roky neskôr vzniká najstarší národný park Slovenska – Tatranský národný park (TANAP).

Jan Pajerchin

Ako prišiel Satan ku svojmu menu?

by ČlánkySatan

Štít Satan aj Diablovina, Diablovo sedlo Pekelníkova štrbina, Satanovo sedlo a Pekelník vraj svoje názvy získali vďaka ľudovým legendám, ktoré sú ľudia rozprávali od nepamäti. Hovorí sa, že štít Satan ukrýva poklady a ten, kto sa ich bude snažiť nájsť, skončí zle.

Foto: Jan Pajerchin

Legenda vraví o dvoch bratoch, ktorí hľadali poklad v Tatrách. Mal ho tam ukryť Poľský kráľ, keď utekal z krajiny. Jeden z nich bol už z hľadania taký zúfalý, že povedal: „Parom nech skára takú robotu. Tu nám pomôže vari len sám Satan!“ V tej chvíli sa z neďalekého potoka dvihla para a spod skál vyšľahli plamene. Bratom sa zjavil muž s rohami, ktorý bratom prisľúbil pomoc, avšak museli mu upísať svoje duše. Bratia síce najprv zaváhali, no diabol im nasľuboval poklady, prisľúbil im, že nebudú poznať biedu a že sa bude dariť v živote im aj ich deťom. Bratia teda pristúpili na dohodu so Satanom a na druhý deň ho čakali na dohodnutom mieste. Satan priniesol bratom pluh a kázal im aby orali na mieste, ktoré im ukázal. Orali celý deň, až nakoniec vyorali jamu, ktorú zaliala voda a tak podľa legendy vzniklo Satanovo pleso. Bratov už viac nikto nevidel a Satan sa potom pobral naspäť do svojho hradu, ktorý sa týčil nad Tatranskými dolinami. Dnes už tam hrad nestojí, no skala na ktorej sa hrad nachádzal nesie názov Satan.

Ďalšie legendy hovoria o tom, že sa počas svätojánskej noci na vrchu Satana stretávajú čerti alebo o bačovi, ktorý hľadal poklad no Satan ho vyhnal padajúcimi kameňmi, pretože mu bača neupísal svoju dušu. Predpokladá sa, že povesti vznikli na základe padajúcich skál zo svahu. Jediný poklad, ktorý vrch Satan ukrýva je dych berúci výhľad z vrchu, no pamätajte, že výstup na Satan je prístupný len s turistickým sprievodcom.