Panorama of high resolution mountain lake Strbske Pleso in Slovakia, lake in winter scenery

Turistika s deťmi v Tatrách

Ak neviete kam s deťmi, ale viete, že ďalší adrenalínový víkend či týždeň zatvorený doma „už nedáte“, som vaše malé svetielko na konci tunela. Tatry. Ba čo viac! Tatry s deťmi. Vraj nereálne? Áno, to klopkanie po čele bolo počuť až sem… Ale ja vravím, že sa to dá, pretože turistika má mnoho podôb. Možno s vypätím všetkých síl po piatom prebaľovaní, ale úspešne dotlačíte kočík do cieľa na Štrbskom či Popradskom plese. Napriek krásnym výhľadom na hrdé tatranské štíty ste totiž dostatočne blízko civilizácie, a teda v bezpečí pred detskými „shit happens“. V zimnom období odporúčam na Štrbskom plese využiť centrálne parkovisko vyššie do areálu sa odviesť ski busom. Prechádzka okolo plesa je „kočík friendly“, no určite ňou nepohrdnú ani väčšie deti. Popradské pleso ponúka pre kočíkárov peknú asfaltku. Auto zaparkujete na najbližšom parkovisku – pred zastávkou tatranských električiek. Okolo plesa vedie náučný chodník a okrem pohľadu na veľkolepé tatranské štíty si pobyt môžete spríjemniť napríklad návštevou Majláthovej chaty

Ak sa rozhodnete pre dlhšiu turistiku a máte dieťa, ktoré môžete niesť v nosiči, aj v zimnom období sa dá prepojiť Popradské a Štrbské pleso príjemnou túrou. K rázcestiu Trigan po zelenej, odtiaľ po červenej až k bývalému liečebnému domu Helios, a ste v cieli. Malého prieskumníka v nosiči bez problémov odnesiete trebárs na Hrebienok a odtiaľ na Rainerku. Odpoveď na väčšinu zvedavých otázok ponúka náučný chodník. Akurát si musíte vymyslieť, prečo si domov nemôžete zobrať TÚ líšku. Záchytné parkovisko je v Starom Smokovci a na Hrebienok premáva pozemná lanovka. 

Hrebienka na Rainerovu chatu je to približne 40 minút po červenej, bezbariérovým chodníkom. V zime je túra samozrejme náročnejšia, takže ak beriete kočík, treba s tým rátať. Puberťák odlepil zrak od displeja a zistil, že je v Bachledke? Ou yes! Bod pre teba mama, toto bude na jeho instagrame vyzerať cool. Priamo pri lanovke sú dve parkoviská. V zime turistické chodníky vedúce cez les nie sú upravované a stredisko tiež neponúka bezbariérovosť. Takže tento výlet je skôr pre rodiny s väčšími deťmi, respektíve deťmi, ktoré vydržia minimálne v nosiči. Treba tiež rátať s tým, že sa tu zdržíte minimálne jednu až dve hodiny. Tatranská Lomnica je takisto peknou destináciou na zimnú prechádzku. 

Poľahky tu zaparkujete a lanovkou sa vyveziete až na Skalnaté pleso. Garantujem, že večné frflanie o boľavých nožičkách ustane, keď bude z výšky vidno kamzíka, ktorý sa vracia z Lomnického štítu. Na Skalnaté pleso však kočík nedostanete. Aj toto je turistika pre väčších drobcov. Môžete zobrať lopár či boby a cestou späť si užiť pravú tatranskú zimu. Tatry sú nie nadarmo hory zážitkov, ktoré rady privítajú každú výpravu. O to viac malých horo-milov a horo-milky. Tak hor sa na výlet, rodičia! 🙂

Foto: Depositphotos

Vladimír Kudrák

Jednoduchá túra – Skalnaté pleso

Vysokohorské jazero Skalnaté pleso sa nachádza v oblasti Skalnatej doliny, pod južnými zrázmi Lomnického a Kežmarského štítu. Vedeli ste, že už od prvej polovice 20. storočia má toto horské pleso premenlivú hladinu a niekedy vysychá? Môže za to okrem klimatických a hydrologických faktorov aj ľudská činnosť.

Autor titulnej fotografie: Vladimír Kudrák

Jaroslav Lepiš1

Turistika s deťmi – Ťatliakovo jazero

Nepatrí medzi najväčšie, najhlbšie už vôbec nie, napriek tomu je Ťatliakovo jazero v Západných Tatrách medzi návštevníkmi hôr veľmi obľúbené. Určite je to tým, že je dostupné po viacerých turisticky značených chodníkoch, blízko je aj horská chata, no a výhľady na Roháče považujú mnohí za jedny z najkrajších scenérií u nás.

Autor titulnej fotografie: Jaroslav Lepiš

Ivan Antolik

Starolesnianske pleso

Vedeli ste, že Starolesnianske pleso v hornej časti Veľkej Studenej doliny nemá žiadny viditeľný prítok ani odtok? Ak je pekné počasie, môžete si na jeho hladine vychutnať odraz hrebeňa Prostredného hrotu. Južne od jazera sa nachádza vyvýšenina, za ktorou je Sesterské pleso. Na východnej strane pod skalným stupňom pokračuje nižšia časť Veľkej Studenej doliny.

Autor titulnej fotografie: Ivan Antolik

ĽubomírPosluch

Malý Kežmarský štít

Malý Kežmarský štít má na severnej strane 900-metrovú stenu, ktorá je pre horolezcov pojmom. Štít je pomerne ľahko dostupný z juhovýchodu, zato od severu vedie už viac ako sto prvovýstupov, viaceré z nich mali v tatranskom horolezectve veľký význam. Zimné výstupy sú pritom dobrou prípravou na veľké steny vo svete. Popularitu tejto steny zvyšuje aj blízkosť Chaty pri Zelenom plese.

Autor titulnej fotografie: Ľubomír Posluch

Tatiana Dolinská

Baranec

Tretím najvyšším vrchom Západných Tatier je Baranec. Nazývajú ho aj Štít Liptova pre jeho dominanciu nad Liptovskou kotlinou. Na jeho vrchole sa nachádza betónový pilier s vrcholovou schránkou. Z Baranca padá rôznymi smermi viacero žľabov. Najväčší z nich je južný žľab do Trnovskej doliny v oblasti Studničky. Vedeli ste, že tento kopec je považovaný za jedno z najlepších miest poskytujúcich rozhľady do okolia? Nielen v Západných Tatrách, ale v rámci celého Slovenska.

Autor titulnej fotografie: Tatiana Dolinská

Michal Flamík

Jahňací štít

V zime sa na Jahňací štít nedostanete. Vedeli ste však, že názov tohto vrchu je taký istý už takmer 150 rokov? V minulosti sa názvy viacerých tatranských vrcholov často menili, ale Jahňací štít takto volali už členovia Uhorského karpatského spolku v druhej polovici 19. storočia. Názov pravdepodobne nepochádza od mladých oviec, ale mláďat kamzíkov, ktoré pytliaci tiež nazývali jahňatami. Nemecký i maďarský názov tohto kopca sa dá tiež preložiť ako Kamzičí štít.

Autor titulnej fotografie: Michal Flamík

Viktor Juriga

Tatry s deťmi v zime – Starý Smokovec

Vedeli ste, že prvou tatranskou osadou bol Starý Smokovec? O jeho sprístupnenie pre verejnosť sa medzi prvými zaslúžil v 19. storočí hostinský zo Spišskej Soboty Ján Juraj Rainer, ktorý tu s manželkou postavil prvý hostinec a turistické ubytovne. Aj dnes patrí Starý Smokovec medzi najvýznamnejšie strediská cestovného ruchu v Tatrách. Je tu viacero hotelov, tatranské vily, obchody, požičovne. Je aj križovatkou Cesty slobody.

Autor titulnej fotografie: Viktor Juriga

Vicktor Belicak2

Ako vznikol názov pohoria Tatry?

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako vznikol názov pohoria Tatry? Možno vám napadne známy vtip, ako východniar počíta kopce: Ta jeden, ta dva, ta tri, ale skutočnosť je trochu iná. Prvý písomný tvar Tatri je doložený v prvej polovici 12. storočia v Chronica Boerurum. Neskôr sa názov menil na Tritri, Triti, Tryti. Súčasnú podobu Tatry máme prvýkrát písomne doloženú v roku 1639. Ľudia žijúci pod pod týmto pohorím ho volali aj Snežné hory. Prívlastok Vysoké sa začal používať až v druhej polovici 19. storočia.

Autor titulnej fotografie: Vicktor Belicak

Ala Šulíková

Turistika s deťmi v Tatrách – Chopok

Medzi najnavštevovanejšie miesta Nízkych Tatier patrí vrch Chopok. Je to asi tým, že sa naň dá dostať lanovkou, buď z Jasnej alebo zo Srdiečka. Ani turisti však nevyjdú naprázdno. Vrchol Chopku je východiskovým bodom túr na Ďumbier, ku Štefánikovej chate a potom ďalej do sedla Čertovica. Z vrcholu sú neopakovateľné výhľady na pohoria stredného a severného Slovenska i Vysoké Tatry.

Autor titulnej fotografie: Ala Šulíková