vtáča vypadnuté z hniezda nikdy nezachraňujte

Ak uvidíte vtáča vypadnuté z hniezda, toto nikdy nerobte!

Ilustračné foto: Mária Apfelová.

Možno sa to stalo aj vám. Zbadali ste na zemi vtáčatko vypadnuté z hniezda a rozhodli ste sa, že ho zachránite. Nerobte to.

Najmä teraz na jar, keď sa hniezda vtákov preplnia rastúcim potomstvom, sa často stáva, že na prechádzkach či pri nástupe na túry, hoci aj v tatranských osadách, natrafíte na vtáčatko, ktoré v nejakej húštine zúfalým piskotom volá svojich rodičov. Domnievate sa, že potrebuje pomoc, vezmete ho do rúk a odnesiete k veterinárovi, do chovnej stanice či na správu národného parku. Ste presvedčení o tom, že robíte pre jeho záchranu to najlepšie. Opak je pravdou.

Zoologička Mária Apfelová. Foto: Viera Legerská.

„V prírode je normálne, že veľká časť vtáčích mláďat skončí ako potrava pre svojich prirodzených predátorov. Preto majú vtáky veľa mláďat, lebo sa ráta s tým, že väčšina neprežije,“ vysvetľuje zoologička Mária Apfelová. „Keďže rastúce potomstvo má v hniezde čoraz menej miesta, ich stratégia je taká, že len čo mláďatám narastú prvé letky na krídlach, hniezdo opúšťajú. No ešte stále nie sú schopné samé si hľadať potravu, skrývajú sa vo  vegetácii, ozývajú sa svojím rodičom a tí ich podľa hlasu nájdu a prikrmujú,“ pokračuje a dodáva, že ľudia sa domnievajú, že vtáčiky treba zachrániť pred predátormi.

„Netreba to robiť. Ak nie je vtáča evidentne zranené, treba ho nechať tam, kam doletelo. Ak ho vezmeme preč, stratí kontakt s rodičmi, nenaučí sa, kde je jeho potrava, ako ju získať a ochudobníme ho o prirodzený spôsob života, ktorý ho naučia iba rodičia. Pre svoj život potrebujú veľké množstvo hmyzu, ktoré sa v umelých podmienkach nedá zabezpečiť,“ zdôrazňuje M. Apfelová.

Ilustračné foto: archív Márie Apfelovej.

Dodáva tiež, že keď vtáčatá chytíme, môže to pre nich znamenať istú smrť, lebo predátori – kuna či lasica sa riadia čuchom a ľudský pach považujú za niečo, čo treba nasledovať a nechtiac ich takto privedieme k potrave. Namiesto záchrany sa operenec stane obeťou. To neplatí pre holé vtáčatá, ktoré do hniezda, ak ho vidíme, môžeme doložiť, vtáčím rodičom náš pach nevadí.

Podľa zoologičky sa treba zmieriť s tým, že vtáčích mláďat je tak veľa, že časť z nich sa stane potravou pre predátora. V prírode to tak chodí, veľa ďalších druhov je odkázaných aj na takúto potravu a treba to prijať.

Ilustračné foto: Pixabay.

Sanatórium Tatranská Kotlina

Terapia v jaskyni? V Tatranskej Kotline je to samozrejmosťou

Foto: Asociácia slovenských kúpeľov

Špecialitou kúpeľov v Tatranskej Kotline je speleoterapia, teda cvičenie v Belianskej jaskyni. A práve unikátny jaskynný priestor stál pred približne 140 rokmi aj na prahu vzniku tejto tatranskej osady, ktorá je dnes jednou z perál na šnúre tatranského kúpeľníctva.

Jaskyňu vo snahu Kobylieho vrchu objavili Ján Britz a Július Husz zo Spišskej Belej v roku 1881, no našli v nej aj nápisy staršie o vyše 150 rokov. Zlatokopom či hľadačom iných pokladov jej priestor nebol neznámy. Sprístupnili ju o rok neskôr a jej kratšia verzia sa ihneď stala magnetom. Veľmi rýchlo prehliadkovú trasu predĺžili umelými drevenými schodíkmi a zábradliami na viac ako 5 tisíc metrov, a kotlina v jej blízkosti sa hneď vzápätí stala jedným z dôležitých východiskových miest pre poznávanie Belianskych Tatier.

Po útulniach, hoteloch, penziónoch, zámočkoch sa tu začali stavať aj kúpeľné domy. Aristokracia objavila blahodarné účinky tatranskej prírody a aj tohto miesta na liečbu tuberkulóznych chorôb a preslávila ho rovnako dobre ako Belianska jaskyňa. Už vtedy tu okrem vodoliečby ponúkali aj slávny Kneipov liečebný telocvik.

Kotlina – neskôr premenovaná na Tatranskú Kotlinu sa časom stala synonymom pre kúpeľnú liečbu. Najskôr sa odporúčala pacientom s nervovými ochoreniami, chudokrvnosťou a srdcovými chorobami. Počas prvej svetovej vojny sa tu zotavovali vojaci, po vojne Spišská Belá, na pozemkoch ktorej sa osada začala formovať, predala kúpele podnikateľovi Josefovi Ondřichovi a ten neskôr lekárnikovi Ctiborovi Zelenému. Práve on sprístupnil liečbu tbc menej náročným a menej zámožným pacientom. Medzi dvoma svetovými vojnami po požiari vybudovaný komplex už napojili na zdravotnú poisťovňu. Nové sanatórium sa na záujem pacientov nemohol sťažovať.

Belianska jaskyňa. V jej priestoroch sa uskutočňuje unikátna speleoterapia. Foto: Vladimír Ruček

Osada má dnes štatút klimatických kúpeľov. Poskytuje komplexnú ústavnú starostlivosť o dospelých chorých s prieduškovou astmou, obštrukčnou chorobou pľúc a inými netuberkulóznymi ochoreniami dýchacieho systému. Sanatórium Tatranská Kotlina funguje ako odborný liečebný ústav a aj ako prírodné klimatické kúpele. Na precíznu diagnostiku má hádam najkomplexnejšie vybavené stredisko a laboratórium vo Vysokých Tatrách.

Vzniklo ako nezisková organizácia v roku 2003, predtým ho klienti poznali pod názvom OLÚRCH Tatranská Kotlina. Zabezpečuje ústavnú i kúpeľnú starostlivosť, ale aj relaxačné pobyty pre jednotlivcov. Vďaka nízkej nadmorskej výške a priaznivej klíme môžu sa v tomto prostredí liečiť aj ľudia, ktorí trpia srdcovo-cievnymi ochoreniami či onkologickými ťažkosťami.

Už spomínaná speleoterapia v Belianskej jaskyni nie je jedinou raritou kúpeľov. Okrem inhalácií, vodoliečby, elektroliečby, dychových a relaxačných cvičení a liečebnej rehabilitácii sa tu poskytuje novinka – fotoliečba sliznice nosa (Rhinolight), ktorú vyhľadávajú hlavne ľudia trpiaci na sennú nádchu.

Veterná smršť v roku 2004 oblasť akoby zázrakom obišla, sanatórium je preto obklopené zeleňou lesov, čo znásobujú možnosti vychádzok do ihličnatých lesov. Aktívni návštevníci môže využiť aj cyklochodník z Tatranskej Kotliny do Spišskej Belej. Atraktívnou pre nich môže byť aj návšteva rázovitých obcí Lendak a Ždiar, ktoré sú blízko osady.
Zdroj: kupele.org, tatranskakotlina.kupele, tatry.sk, slovakia.travel, Nostalgické Tatry

Ján Volko na Štrbskom plese

Najrýchlejší Slovák zdolal Gerlach, čo má v pláne v lete?

Foto: Martin Krystýnek.

Vysokohorské prostredie doslova miluje. Každý rok na začiatku sezóny chodí do Tatier na sústredenie, a vždy sa sem teší. Prezradil nám, že Vysoké Tatry má prechodené takmer celé, až na kopce, kam treba ísť s horským vodcom. S Jánom Volkom sme strávili príjemný deň na natáčaní na Štrbskom plese, kde vznikol aj tento rozhovor.

Môže mať rodený Bratislavčan taký dobrý vzťah k horám?
Myslím si, že áno. Určite to závisí od konkrétneho človeka, ale ja ako Bratislavčan mám dobrý vzťah k horám, a nielen k Tatrám. Každoročne sem chodíme na začiatku sezóny na také úvodné vysokohorské sústredenie, kde robíme turistiku alebo beháme veľké množstvo úsekov, kopcov. Takže Tatry majú v mojom živote, v mojom srdci, naozaj nezastupiteľné miesto a naozaj sa sem vždy teším. Povedal by som, že som ich prechodil skoro celé okrem nejakých vrcholov, na ktoré sa musí ísť s vysokohorským vodcom. Už som vyšiel aj na Gerlach, takže jeden z hlavných cieľov mám splnený.

Vraj vás rodičia v detstve viedli k lyžovaniu?
Rodičia ma viedli k lyžovaniu aj k iným aktivitám ako je turistika a návštevy hôr. Bolo to super a som im za to veľmi vďačný, lebo nie každé dieťa má takú možnosť, nie každý môže chodiť lyžovať. Ja som začal lyžovať na Donovaloch, kde máme dom a rodinu, vždy som sa tam tešil.

Keby ste sa mohli znova rozhodnúť, stali by ste sa profesionálnym šprintérom?
Ak by som mal rovnaký talent, rovnakých ľudí okolo seba, tak určite áno. Neľutujem to, že robím vrcholový šport, že sa tým živím. Je to moja záľuba, koníček, náplň života aj práca, takže z tohto pohľadu by som naozaj nemenil.

Za čo vďačíte atletike ako športovec aj ako človek?
Dostal som veľa možností precestovať svet, dostať sa na miesta, o ktorých by som za normálnych okolností ani len nerozmýšľal, že by som tam mohol ísť. Atletika mi dala priateľstvá na celý život, skvelých ľudí okolo seba, množstvo zážitkov, takže je veľmi veľa toho, čo mi dala a oveľa menej toho, čo vzala.

Vaša trénerka Naďa Bendová povedala, že vďaka futbalovému trénerovi, ktorý vás nechával sedávať na lavičke, ste prišli k atletike. Je to pravda?
Čiastočne to je pravda, keďže som v podstate celý čas hrával s o rok staršími chalanmi, lebo ich bolo menej. Potom posledný rok, čo som hrával futbal, som prešiel k môjmu ročníku, tam ich bolo dosť a tréner mal svojich obľúbených hráčov. Napriek tomu, že som bol možno fyzicky lepšie pripravený z toho vyššieho ročníka, tak som sedával na lavičke. Nie, že by mi to nejako veľmi prekážalo, ale pre každého chalana, ktorý hrá futbal a zažil ten pocit z hry, je lepšie, keď je na ihrisku. Aj to bol jeden z dôvodov, že to bol posledný rok vo futbale. Prešiel som na atletiku, kde som našiel uplatnenie a využil svoju rýchlosť.

Ako vidíte blížiace sa šprintérske leto?
V lete sa budú konať Majstrovstvá sveta v Budapešti. Je to svetový šampionát, takže tam nie je až taká veľká šanca uspieť, lebo sa zapája celý svet a konkurencia je raz taká ako na európskych šampionátoch. Každopádne, zatiaľ sa pohybujem v rebríčku celkom dobre, mal by som sa tam dostať ak sa nič nepredvídateľné nestane. Teším sa na tento šampionát, budem sa snažiť zabojovať o čo najlepší výsledok, aby mi to pomohlo aj k olympiáde, ktorá bude na budúci rok.

V jednom rozhovore ste sa vyjadrili že vrcholový šprint už nie je o tom, kto viac natrénuje či správne načasuje formu, o čom teda je?
Vrcholový šport je už spojením viacerých vedných disciplín, či už biológie, biochémie, biomechaniky, takisto matematiky, fyziky, pretože sa do toho zapájajú rôzne testovania, parametre, kontaktné časy. Aj nastavenie vnútorného prostredia, či už krvného obrazu alebo nutričnej suplementácie, je veľmi náročné. Je to už naozaj o spojení takýchto detailov, ktoré celkovo dajú konečný výsledok a obraz.

Označili vás za lídra slovenskej atletiky, čo to pre vás znamená?
Je to určite aj nejaká zodpovednosť a možnosť vrátiť atletike to, čo mi dala. Možnosť prilákať k tomuto športu nové tváre, hlavne deti, ktorých tam myslím si celkovo dosť pribúda. Mám možnosť byť im pozitívnym vzorom. Šport je jedna z vecí, ktorá im môže zmysluplne vyplniť voľný čas a môžu potom lepšie uspieť v živote, byť šťastnejší a lepšie pripravení na všetko, čo ich čaká.

O vašich tréneroch opakovane hovoríte, že by ste ich nevymenili ani za svet. Prečo? V čom si s nimi rozumiete a čo si na nich ceníte?
S mojimi trénermi tvoríme naozaj veľmi dobrý tím, a nie je to len o ich vedomostiach, ktoré majú naozaj na špičkovej úrovni. Obaja sú odborníci, profesionáli, majú najvyššie vzdelanie, aké je možné dosiahnuť v športe alebo v telovýchove, a to je len jedna stránka veci. Tá druhá je ľudský prístup, to aký máme vzťah, ako sa to celé dotvára, to je častokrát dôležitejší faktor ako samotné vedomosti. Pokiaľ nie je v tíme pohoda, necítite sa dobre ako športovec, oni sa necítia dobre ako tréneri, tak jednoducho výsledok a výkon nebude taký, aký by sme očakávali. Myslím si, že moji tréneri nie sú moji nadriadení, ale sú to moji priatelia. Sú to ľudia, s ktorými trávim každý deň dosť veľa času, oni mi obetujú svoj čas, ktorý by mohli stráviť s rodinami, čo si veľmi vážim a som im za to vďačný. To je dôvod, prečo by som ich nevymenil.

Horolezec 1

Zachránili horolezca i hlodavca v jeho batohu

Zo zásahu v oblasti Ostrvy. Foto: HZS.

Horských záchranárov privolali v tomto týždni k štyrom zásahom, ten vysokotatranský mal príchuť kuriozity. Spolu s horolezcom zachránili v jeho batohu aj hlodavca.

Záchrannú službu z Vysokých Tatier požiadali v pondelok o pomoc pre 26-ročného poľského horolezca, ktorý vypadol z horolezeckého terénu na Ostrve. Počas asi 6 metrov dlhého pádu a následnými nárazmi o skaly si poranil dolnú končatinu v oblasti bedrového kĺbu a stehna.

Keďže terén, v ktorom sa zranený horolezec nachádzal, si vyžadoval letecký zásah, Horská záchranná služba požiadala o súčinnosť vrtuľníkovú záchrannú zdravotnú službu. „V Starom Smokovci zobrala na palubu horského záchranára a spolu leteli na pomoc,“ uvádza HZS na svojej stránke.

Zo zásahu v oblasti Ostrvy.

Zo zásahu v oblasti Ostrvy. Foto: HZS.

Spolulezcovi sa zraneného podarilo dostať pod stenu, horský záchranár bol pomocou palubného navijaku k nemu spustený a po základnom ošetrení bol Poliak vrtuľníkom transportovaný k Popradskému plesu, kde si ho vzal do opatery lekár a následne ho odviezli do popradskej nemocnice.

Ako sa neskôr ukázalo, zásah mal kurióznejšie priebeh ako obvykle. Informovali o tom leteckí záchranári a Korzár. Okrem zraneného horolezca viezli na palube aj malého hlodavca, ktorý sa na palubu dostal pravdepodobne v batohu zachraňovaného Poliaka.

Vtáča vypadnuté z hniezda nezachraňujte

Tatranské kliešte

Ilustračné foto: Depositphotos.

Ešte pred pár rokmi bol epicentrom výskytu kliešťov juh Slovenska. Dnes si ho poľahky môžeme odniesť domov ako neželaný suvenír hoci aj z túry po Veľkej Fatre či z Tatier.

„Hranica bežného výskytu kliešťa sa nám posúva stále viac na sever,“ hovorí zoologička Mária Apfelová. „Veľkým rizikom je už aj v najvyšších polohách Veľkej Fatry či v predhorí Tatier. Pri prechádzkach či športe sa ním môžeme poľahky infikovať.“

Zoologička to odôvodňuje tým, že je stále teplejšie a na juhu Slovenska už kliešť nemá najvhodnejšie podmienky pre svoj život. „Teploty sú v posledných rokoch vysoké, snehová pokrývka netrvá dlho, kliešť v južných oblastiach trpí nadmerným teplom a keďže má okrem tepla rád aj vlhko, nachádza si lepší priestor pre život aj v oblastiach, kde doteraz nebol taký hojný,“ vysvetľuje.

Zoologička Mária Apfelová. Foto: Viera Legerská.

Radí zároveň, aby sme sa po každej túre v horách doma poriadne skontrolovali, či sme si nepriniesli neželaného parazita. Ochranou pred ním nie je ani to, že sa na túrach pohybujeme v horských oblastiach. Aj tam nás môžu poštípať. Pomôže aj vhodné oblečenie s dlhými nohavicami a použitie repelentov. No treba pamätať aj na to, že kliešte prenášajú nielen veľké cicavce, ale aj drobné zemné cicavce, teda myšky či hraboše, no i jašterice alebo vtáky, čo zvyšuje riziko poštípania pri pohybe vo vysokej tráve.

Pripomeňme, že kliešť obyčajný je parazit, ktorý sa živí krvou divých a domácich zvierat a človeka. Nebezpečný je tým, že môže byť nositeľom rôznych chorôb. Pre človeka je nebezpečná lymská borelióza a kliešťová encefalitída, čo sú vážne zápalové ochorenia.

Kliešte sú už veľkým rizikom aj v predhorí Tatier.

Kúpele Nový Smokovec pod tatranskými štítmi

V Novom Smokovci predpisovali na liečbu aj brusnice

Foto: Melinda Antalová Riečinová.

Nebyť nespokojnosti a sklamania dolnokubínskeho rodáka Mikuláša Szontagha (1843 – 1899) z pomerov v kúpeľoch v Starom Smokovci, kde nastúpil ako lekár, možno by k založeniu tých jeho – v Novom Smokovci – hádam ani nedošlo.

Absolvent lekárskej fakulty na Viedenskej univerzite bol presvedčený o tom, že potenciál Vysokých Tatier treba lepšie využiť. Napriek tomu v Starom Smokovci a tamojších kúpeľoch ostal tri roky a keďže tatranské kúpeľné domy nebývali v tom čase otvorené aj mimo letných sezón, získaný čas využil na prácu v niekoľkých prímorských a horských kúpeľoch Nemecka, Švajčiarska, Francúzska, Talianska a balkánskych štátov.

Osobitne sa zameral na novozaložené liečebne tuberkulózy v talianskom Merane a vo švajčiarskom Davose. Zarobil si a získal skúsenosti. Sen o vlastnom ústave, ktorý by poskytoval takú úroveň liečby, akú mali tie zahraničné, sa mu začal napĺňať v roku 1875.

Od veľkoslavkovských urbárnikov si prenajal hustý smrekový les juhozápadne od Starého Smokovca a dostal od nich aj drevo na stavbu a neskôr lekárovi urbárnici predali aj ďalšie pozemky. No už začiatok výkopových prác Nového Smokovca priniesli veľké prekvapenie a stavbu trochu zdržali. Našla sa tu strieborná minca z rokov panovania rímskeho cisára Marca Aurélia.

Pohľadnica z Nového Smokovca. Foto: Júlia Lešková.

Z budovania Nového Smokovca to síce urobilo raritu, no nález neovplyvnil formovanie osady, ktorej doménou malo byť liečebné poslanie. Mikuláš Szontagh v nej chcel vo svojom súkromnom celoročne využívanom sanatóriu uskutočniť vlastné predstavy klimatickej liečby.

Začal v roku 1876. Popri studenej vodoliečbe ordinoval pneumatickú liečbu, soľné, kosodrevinové a eukaliptické inhalácie, zástreky hrtana a hrdla, elektroterapiu. Pacientom odporúčal minerálky, výživnú stravu, konzumáciu mlieka, červeného vína i brusníc. Klienti sanatória nevylihovali na posteliach, ale voľný čas trávili na túrach, lyžovali sa, sánkovali i korčuľovali.

Nový Smokovec sa pod Szontaghovým vedením rozrastal. K pôvodnému sanatóriu s 27 izbami bol pristavený kúpeľný dom i nová budova s ďalšími izbami. Vznikla tu promenáda i objekt určený pre voľný cestovný ruch s prijímacou kanceláriou, laboratóriom a poštou. Časom sa zakladateľ Nového Smokovca sa stal výlučným majiteľom jeho historickej časti. Keď v roku 1899 zomieral, bolo v osade 38 budov, 26 z nich tvorilo komplex pre liečbu. Zvyšok boli letohrádky.

Mikuláš Szontágh nebol iba lekárom, veľa aktivity venoval turistike. V roku 1882 napríklad zorganizoval a viedol zdravotnícke, terénne, orientačné i lezecké školenie pre horských vodcov. Vybavil ich sanitnými potrebami a zúčastňoval sa na záchranných akciách. Na jeho počesť boli v Slavkovskej doline pomenované dve bezmenné plesá na Szontaghovo pleso a Malé Szontaghovo pleso.

Osada časom stavebne splynula so Starým Smokovcom, no štatút známych klimatických kúpeľov nestratila. Po druhej svetovej vojne sa stali štátnymi kúpeľmi, v roku 1995 akciovou spoločnosťou, ktorá následne odštartovala veľkú prestavbu a modernizáciu kúpeľov s rozšírením o športovú halu, kongresové centrum, wellnes centrom a relax zónou.

Kúpele sú dnes multifunkčným komplexom s reštauráciou a tromi hotelmi. Sústreďujú sa v nich na liečbu netuberkulóznych chorôb dýchacích ciest, chorôb poruchy látkovej výmeny a žliaz s vnútornou sekréciou, duševné choroby a choroby z povolania. Základnou liečebnou metódou je klimatoterapia a aktívny pohyb na čerstvom vzduchu. Tomu sú kúpele verné od Szontaghových čias. A samozrejme, v ponuke sú balneologické a fyziatrické procedúry, masáže, dychové rehabilitácie, rôzne zameraná telesná výchova, nordick walking a mnohé iné. Do kúpeľov môžu prísť klienti cez zdravotné poisťovne i samoplatcovia.
Zdroj: Kupele Nový Smokovec, wikipédia, vysoketatry.region

Uhynutá medvedica v Javorovej doline

Stretnutie dvoch medveďov skončilo smrťou jedného z nich

Uhynutá medvedica zrejme unikala pred samcom. Našli ju v oblasti Javorovej doliny.

Jeden zo strážcov Tatranského národného parku (TANAP) našiel v minulých dňoch v oblasti Javorovej doliny vo Vysokých Tatrách uhynutú medvedicu. Bezvládne telo šelmy ležalo vo vyschnutom koryte lavínového žľabu pod Muráňom.  Upozornil na neho prenikavý zápach a krúžiace krkavce.

Podľa webstránky TANAP-u medvedica ležala v nadmorskej výške približne 1 600 metrov, jej vek odhadli na päť rokov, pracovníci národného parku zistili tiež, že približne dvesto metrov nad nálezom sa nachádzali kusy srsti, ktoré nasvedčovali tomu, že tam došlo k vzájomnému stretu dvoch medveďov. Medvedica podľa nich zrejme unikala pred samcom, ktorý sa s ňou snažil spáriť, keďže práve v týchto týždňoch je obdobie medvedej ruje.

Zdroj z Tatranského národného parku pokračuje informáciou, že hlava medvedice skončila v laboratóriu Výskumnej stanice a Múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici, kde už odobrali vzorky na analýzy. Lebka uhynutej medvedice ostane súčasťou depozitára.

 

 

Pohľad na Rysoch

Na Rysy, Kriváň či do Kôprovej doliny. Blíži sa otvorenie vysokohorských chodníkov

FOTO: Petra Tichá

Asi každý správny turista vie, že uzávera vysokohorských chodníkov v Tatrách trvajúca sedem a pol mesiaca sa vo štvrtok 15. júna skončí. Opäť budeme môcť ísť napríklad na Rysy od rázcestia nad Žabím potokom, na Kriváň od horárne Tri studničky či do Tichej alebo Kôprovej doliny.

Po spomínanom termíne určite stúpne počet turistov v našich veľhorách. Ako na jeseň pred uzavretím 1. novembra, ani teraz po otvorení si mnohí nenechajú ujsť príležitosť vybrať sa do Tatier, napríklad na spomínané Rysy. K netradičným zážitkom môže patriť aj túra s horským sprievodcom mimo značených trás, napríklad výstup na Končistú, ktorú si môžete užiť výhodnejšie vďaka MYAPLEND.

Medzi miesta, ktoré boli v rámci uzávery neprístupné, patria vyššie položené chodníky, sedlá a štíty hôr, kde treba nechať priestor rôznym prírodným procesom dôležitým pre zachovanie života a biodiverzity v našich horách. Okrem medveďov sa ukladajú na zimný spánok i svište. Kamzíky zas majú v novembri ruju. Na jar potom potrebujú zvieratá pokoj na vyvedenie mláďat.

Turisti si môžu v júni užívať vo vysokohorskom prostredí skoro letné slnečné dni s dobrou viditeľnosťou. Ocenia ju hlavne pri výhľadoch na scenérie štítov alebo z kopcov do dolín.

A ak vám aj počas dovolenky zaprší, niet sa čoho báť. V Tatrách máte pestrú ponuku programu pre vás a vaše deti. Skúste tento čas využiť na návštevu atrakcií, aquaparkov, prípadne si vychutnať oddych vo wellnesse. Dobrým tipom, ako popri tom niečo ušetriť sú aktuálne benefity MYAPLEND – mladší členovia rodiny určite ocenia 20 % zľavu na vstup do Tricklandie v Starom Smokovci, do Kvantaria na Hrebienku, Galérie Tatry Pedal Planet v Novej Polianke či Poliankova v Tatranskej Polianke.

Určite všetkých poteší 15 % zľava na vstup do AquaCity Poprad. Páry, ale aj ostatní návštevníci, sa tu môžu tešiť na saunový svet. Milovníkom dobrého jedla padne vhod zvýhodnené menu vo všetkých reštauráciách APLEND.

Pobyt v našich veľhorách stojí za to a mali by sme si ho vychutnať tak, aby sme si odniesli len pekné spomienky. Ak chcete mať ako prví tie najaktuálnejšie tipy na zľavy a výlety v Tatrách, zaregistrujte sa do vernostného systému MYAPLEND  a vyberajte z množstva benefitov a špeciálnych výhod. Spolu s otvorením chodníkov už pripravujú veľkú súťaž a vďaka registrácii v MYAPLEND o nej budete vedieť medzi prvými.

 

 

Tánička, Vladko a Jaro v nahrávacom štúdiu

Podpor nás! Aj S BATOHOM CEZ HORY môže byť podcastom roka!

Hory sú našou srdcovkou, o tom niet pochýb. Dôkazom je aj podcast S batohom cez hory, ktorý učí láske k prírode nielen deti a má za sebou už 35 častí.

K turistovi a knihomoľovi Vladkovi sa pridala Tánička, ktorej záleží na tom, aby naše lesy a lúky zostali čisté aj pre nasledujúce generácie. Hlavným obsahom podcastu je okrem zábavy rozvíjať v deťoch i dospelých pozitívny vzťah k horám, v našom prípade hovoríme o Tatrách, nielen Vysokých, ale aj Nízkych, Západných a Belianskych.

Robíme to preto, aby sme hovorili o prírode, aktívnom pohybe v nej a priblížili zaujímavé miesta i príbehy – obľúbené aj menej známe, ktoré stoja za to. Okrem toho je dnes viac ako dôležité nielen viesť diskusiu, ale aj konať v súvislosti s ochranou životného prostredia.

Počúvaš nás? Alebo je čas, aby si nás objavil, prípadne trochu podporil? Hoď nám svoj hlas v ankete Podcast roka 2023.

Ako na to?

Klikni na stránku https://podcastroka2023.sk/hlasovanie/

Stlač HLASOVAŤ

Do rámčeka v kategórii MILÁČIK Absolútny víťaz podcastu roka napíš S batohom cez hory.

Môžeš alebo nemusíš zahlasovať aj v ostatných kategóriách podcastov.

Nakoniec vyplň svoje meno, priezvisko, e-mail a okrem podpory našej práce hráš o atraktívne ceny.

ĎAKUJEME!

Pohľad na Horný Smokovec

Štafetu liečby dnes nesú vnučky zakladateľov kúpeľov

Foto: Jana Chorvátová.

Kúpele Horný Smokovec sa orientujú na liečbu detí a mládeže, sú jedinými s takýmto zameraním vo Vysokých Tatrách a zároveň najvyššie položenými. Starostlivosť poskytujú celoročne.

Základom liečby v kúpeľoch je klimatoterapia, teda kombinácia jedinečnej horskej klímy, čistého vzduchu a slnečného svitu, s rehabilitáciami na posilňovanie imunity. V kúpeľoch je 117 lôžok, z toho 25 izieb pre matky s deťmi.

Deti môžu prísť samostatne i s rodičmi

Deti môžu prísť do kúpeľov samostatne, alebo v sprievode rodiča, súčasťou kúpeľov je základná i materská škola a školský klub detí a poskytujú tu aj bohatý športový, kultúrny a voľnočasový program spojený s poznávaním Vysokých Tatier. Pedagógovia sa snažia odpútať ich od choroby a vrátiť im na tvár úsmev.  

Osudová láska mala praktické vyústenie

Za vznik kúpeľov môžeme vďačiť Jánovi Opatrnému a Zdenke Opatrnej. On na narodil vo Vodňanoch, ona v Prahe. Zoznámili sa vo Vysokých Tatrách. Ján Opatrný pôsobil ako ftizeológ v Novom Smokovci, Zdenka prišla do veľhôr na liečenie. Osudová láska mala aj praktické vyústenie. Rozhodli sa, že v neďalekom Hornom Smokovci postavia a budú prevádzkovať liečebňu pre pacientov s tuberkulóznymi ochoreniami. Ich plán sa stal realitou v roku 1928.

Areál Kúpeľov Horný Smokovec. Foto: archív Kúpeľov Horný Smokovec

História hovorí, že sanatórium, v ktorom mal on na starosti lekársku starostlivosť a ona prevádzku, bolo na svoju dobu moderne a nadštandardne vybavené. A hoci Horný Smokovec popri snobskejšom a drahom Štrbskom Plese a Starom Smokovci, pôsobil skromnejšie, pacienti ho vyhľadávali. Tuberkulózu mali nielen bohatí, ale najmä chudobnejší ľudia, sanatórium Opatrných ich možnostiam vyhovoval.

Vyvlastnenie a po polstoročí vrátenie sanatória dedičom

Po vojne bolo sanatórium znárodnené (1948). Nová republika jeho majiteľov považovala za kapitalistov a majetok im skonfiškovala. Vzniklo tam preventórium pre deti tuberkulóznych rodičov s názvom Detská ozdravovňa Horný Smokovec. V roku 1971 sa zmenilo na zariadenie určené na liečbu detí s ochoreniami dýchacích ciest – stalo sa súčasťou Československých, neskôr Slovenských štátnych kúpeľov.

Na základe uplatnenia reštitučného zákona bola v roku 1997 budova liečebne vrátená dedičom pôvodných majiteľov. Vnučky manželov Jána a Zdenky Opatrných Karin Frieszová a Bibiana Prekopová sa rozhodli zachovať tradíciu liečebne a pokračovať v liečbe pacientov s ochorením dýchacích ciest.

Jediné tatranské kúpele na liečbu nešpecifikovaných ochorení dýchacích ciest

Použijeme teraz viac odborných termínov, ktoré ale rodičia detí s chorobami dýchacích ciest dobre poznajú. V Kúpeľoch Horný Smokovec, ktoré sú dnes už neštátnymi, sa liečia recidivujúce katary dýchacích ciest s oslabenou odolnosťou, alergické nádchy, opakované zápaly priedušiek, opakované zápaly pľúc, sinobronchitída, obštrukčná bronchitída, bronchiálna astma a dermorespiračný syndróm. Hlavnou procedúrou je klimatická liečba, inhalačná liečba, liečebný telocvik, masáže, medikamentózna liečba, fyzikálna terapia, cvičenie v bazéne a saunovanie. Sú jedinými tatranskými kúpeľmi zameranými na liečbu nešpecifických ochorení dýchacích ciest. Špecializujú sa na liečbu detí a dorastu vo veku od 3 do 18 rokov.

Zdroj: Kúpele Horný Smokovec, Asociácia slovenských kúpeľov, lekari.sk, tatranskekupele.sk