Drevená socha tatranského horského nosiča

Horskí nosiči patria k Tatrám aj v 21. storočí

by Články

FOTO: Jozef Navajo Rapant

Technika a technológie idú v súčasnosti míľovými krokmi dopredu. Veľké vzdialenosti prekonávame v rekordne krátkom čase, vo viacerých odboroch a priemyselných odvetviach nám pomáha umelá inteligencia, informácie, ktoré potrebujeme, získame takmer okamžite. Aj v tomto svete, kde mnohé remeslá už dávno zanikli, stále existujú tatranskí horskí nosiči a ich práca je dôležitá. Nejde len o nejaký druh folklóru.

Náplň ich práce je pritom približne taká istá ako bola v druhej polovici 19. storočia, kedy začali prví nosiči vo Vysokých Tatrách pomáhať turistom a prepravovať tovar. S rozmachom turistického ruchu pribúdali vysokohorské chaty, na ktoré bolo treba nosiť tovar a materiál. Svoju úlohu zohral aj Uhorský karpatský spolok, ktorý vznikol v roku 1873, a umožnil sprístupnenie tatranských dolín verejnosti.

Horskí nosiči sa postupne stali dôležitou súčasťou miestneho hospodárstva, okrem toho dokážu poradiť turistom, dokonca, ak je to potrebné, aj sa zapojiť do záchranných akcií. Dnes sú stále neodmysliteľnou súčasťou našich veľhôr. Ak niektorého z nich stretnete na túre, spravte mu miesto na chodníku, aby mohol plynulo prejsť. S nákladom, ktorý nesú do kopca, treba vážiť každý krok a neplytvať energiou.

Pre mnohých návštevníkov Tatier je stretnutie s nosičom silným zážitkom. Tiež ste potom rozmýšľali, koľko by ste toho dokázali vyniesť niekam na chatu vy? Nech je vaša odpoveď akákoľvek, táto práca vyžaduje vynikajúcu fyzickú kondíciu i mentálne silného človeka. V roku 2018 zapísali horské nosičstvo do Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

Medzi známych nosičov v období po druhej svetovej vojne patril Ondrej Hudáček z obce Lendak, ale aj jeho žena Mária, ktorá sa po štyridsiatke stala profesionálnou nosičkou. Rekordérom je Laco Kulanga, ktorý v roku 1993 vyniesol na Zamkovského chatu náklad vážiaci 207,5 kilogramu. Legendou je aj Viktor Beránek z Chaty pod Rysmi, v roku 2004 sem vyniesol náklad vážiaci 122 kilogramov (zdroj: sk.wikipedia.org). Nosiči si každý rok merajú svoje schopnosti na niekoľkých súťažiach, najznámejšia je Sherpa rallye.

Ich služby dnes využíva šesť tatranských chát (Chata pod Rysmi, Téryho chata, Zamkovského chata, Zbojnícka chata, Skalnatá chata, Rainerova chata) počas všetkých ročných období, nezriedka aj vo veľmi zlom počasí. Horské nosičstvo mnohí považujú za svoje poslanie a často aj zmysel života.

Po stopách medveďa, patróna Hrebienka

Po stopách medveďa, patróna Hrebienka

by Články

V piatom diele druhej podcastovej série S batohom cez hory sa venujeme medveďom alebo konkrétnejšie jednému medveďovi. Už na začiatku cesty na Hrebienok sa dvojica mladých turistov Tánička a Vladko rozprávala o týchto zvieratách a o tom, že v Tatrách ich môžete ľahko stretnúť.

Na otázku, čo by robil, keby stretol medveďa Vladko najprv odpovedal, že by bežal čo najďalej, ale potom si to rozmyslel a povedal, že by si radšej ľahol na zem, nehýbal sa, prípadne by sa prikryl batohom. Ostatným turistom odporučil, že v každom prípade by sme nemali panikáriť, nekričať a už vôbec si medveďa nenatáčať. Treba ho len pokojne a v tichosti oblúkom obísť. Najlepšie tým smerom, odkiaľ sme prišli.

Tánička Vladkovi prezradila, že v Tatrách je jeden medveď, s ktorým stretnúť sa je veľmi milý zážitok. Je to takmer dva a pol metra dlhý oceľový medveď Kubo, známy ako patrón Hrebienka. Práve k nemu sa naša dvojica mladých podcasterov vybrala. Najprv vlakom do Starého Smokovca, kde nezabudli pripomenúť, že toto mesto navštívi každý rok takmer milión ľudí. Zo železničnej stanice potom po zelenej značke k pozemnej lanovke. Opäť sa dohodli, že nevyužijú tento dopravný prostriedok, ale ako správni turisti pôjdu po svojich.

Po ceste videli najdlhšiu sánkarskú dráhu na Slovensku, ktorá má dva a pol kilometra a dá sa po nej jazdiť aj v noci. Vladka vyľakal neznámy zvuk, myslel si, že je to medveď, lebo v Tatrách ich môžete stretnúť skoro kdekoľvek, ale bol to len kolobežkár. Pri smerovníku na Hrebienku, ktorý je východiskovým bodom pre viaceré vysokohorské túry, sa pokochali výhľadmi na scenériu tatranských štítov s dominantným Lomnickým či Kežmarským štítom, ale aj smerom dole na Podtatranskú kotlinu.

Potom konečne zbadali medveďa, ale toho kovového. Váži 350 kilogramov, zuby má zo železných klinov, oči z polodrahokamov a nehryzie. Ešte si stihli kúsok od neho pozrieť náučný chodník s deviatimi tabuľami, v rámci ktorého sa dozviete niečo o turistických chodníkoch a spôsobe ich značenia, ale aj o histórii prvej tatranskej útulne – Rainerovej chaty.

Na konci výletu si spomenuli na jedinečný dóm z ľadu, ktorý každý rok stavajú na Hrebienku a dohodli sa, že na budúcu zimu ho opäť navštívia. Vychutnajte si pohľad na Tatry detskými očami aj v podcaste Po stopách medveďa, patróna Hrebienka, ktorý nájdete na stránke Cez hory a vo všetkých podcastových aplikáciách.

Lyžovačka v Tatrách.

Na Veľkú noc vymeňte bicykel za lyže

by ČlánkyUžitočné tipy
 na hory

FOTO: Daniela Pitoňáková

Aj keď v kalendári už máme jar, do Tatier sa vrátilo zimné počasie. Minulý týždeň tu nasnežilo 20 centimetrov nového snehu, na celý veľkonočný týždeň hlásia mínusové nočné teploty a cez deň len kúsok nad nulou. To znamená, že počas Veľkej noci nás čakajú vo Vysokých i Nízkych Tatrách skvelé podmienky na lyžovačku.

Ak ste už vytiahli bicykel a lyže odložili do pivnice či garáže, je čas vybrať ich späť a využiť snehové podmienky v našich veľhorách. Veľká noc na lyžiach má svoje čaro a snežiť by malo aj týždeň po nej, preto niet na čo čakať. Veríme, že ste sa ešte nenabažili pohybu na lyžiach, pretože Tatry ponúkajú stále veľa príležitostí.

Okrem dobrých snehových podmienok máte možnosť získať aj skipasy za super ceny a s MyAplend vernostným systémom navyše aj množstvo benefitov na zážitky v Tatrách. Užite si aktívny pohyb a výhľady na okolitú scenériu štítov a dolín. Na takmer 25 kilometroch zjazdoviek si vyberú nielen skúsení lyžiari, ale aj začiatočníci a rodiny s deťmi. Najvyššie položená tatranská osada Štrbské pleso ponúka vo svojom blízkom okolí svahy Predného Soliska s traťami pre pokročilých i tých menej zdatných vyznávačov lyžovania.

K skvelej lyžovačke neoddeliteľne patrí aj zaslúžený oddych a kvalitné služby. Po tom, ako si dáte poriadne do tela dobre padne wellness a pohodlie v príjemnom prostredí. Hneď pri Novom Štrbskom plese nájdete Hotel Ovruč, ktorého wellness môžu využiť aj hostia z blízkych apartmánov Lake Resort. 

Vyberte sa na Veľkú noc do Tatier a zmeňte každodennú realitu za zasneženú rozprávkovú scenériu našich veľhôr. Navyše s vernostným programom MyAplend na vás čaká množstvo výhod. Stačí sa zaregistrovať na myaplend.com získate možnosti využívania rôznych zliav a benefitov. Nie je tu žiadna viazanosť ani podmienky. Je len na vás, aké benefity či akcie využijete.

Tatranská Lesná, stavitelia penziónov si ani nemohli vybrať lepšie

Tatranská Lesná, stavitelia penziónov si ani nemohli vybrať lepšie

by ČlánkyTatranské 
osady

FOTO: Vladimír Šterbak

Tatranská Lesná je osada, ktorá sa vyvinula. Jej územie pôvodne patrilo obci Stará Lesná, no keď na ňom vyrástlo niekoľko hotelov, penziónov a ozdravovní, nové zoskupenie budov bolo v roku 1930 vyhlásené za osadu Tatranská Lesná.

Tatranská Lesná leží pri Ceste slobody, medzi Horným Smokovcom a Tatranskou Lomnicou. Je situovaná poniže ústia Studenej doliny a po jej východnom okraji tečie Studený potok.  Prví investori si ani nemohli vybrať lepšie miesto.

Základom osady bol hotel Carpathia, otvorili ho s veľkou slávou v roku 1928. Dal ho postaviť hostinský z Matejoviec Armin Eichner a po vzájomnej dohode časť jeho kapacity obsadzovala miestna skupina Turistického spolku priateľov prírody z Matejoviec. Po druhej svetovej vojne podobne ako iné stavby vo Vysokých Tatrách neušiel svojmu osudu. Znárodnili ho, zmenili na odborársku zotavovňu Karpatia, no od začiatku deväťdesiatych rokov opäť ako penzión slúži voľnému cestovnému ruchu.

Podobný príbeh mala aj ozdravovňa Detský raj, ktorej majiteľom bol lekár Ladislav Jurecký. Ako uvádza stránka Nostalgické Tatry, išlo o reprezentačnú trianglovú stavbu, prvú svojho druhu vo Vysokých Tatrách. Deti mali v izbách slnko celý deň. Objekt doteraz patrí deťom ako medzinárodná škola v prírode, Prešovský samosprávny kraj v roku 2018 do jeho rekonštrukcie vložil viac ako 1,4 milióna eur. 

Poďme ešte späť o pár desaťročí. Spomínaný lekár Ladislav Jurecký prezval aj nedokončený Rothov penzión, nazval ho Sanitas a v roku 1931 v ňom inicioval liečbu hltanu, nosných a ušných chorôb detí. Konfiškácia v roku 1946 ho zmenila na odborársku ozdravovňu Úderník. V roku 1990 ho nazvali Marína a po privatizácii o šesť rokov neskôr dostal meno Echo a je k dispozícii návštevníkom Vysokých Tatier.  Podobnú cestu dejinami majú za sebou aj penzióny pôvodne nazvané Erika či Bohémia, ale aj mnohé iné. Bývala Bohémia má dodnes na priečelí ľudové výjavy.

Po zmene režimu v roku 1989 sa Tatranská Lesná postupne menila na príjemné miesto dovoleniek, oddychu, čerpania síl. Má vynikajúcu polohu a dobrý prístup k Vodopádom Studeného potoka, Rainerovej či Bilikovej chate, do Smokovcov či na Hrebienok a odtiaľ na množstvo nenáročných i vysokohorských túr. Neďaleko osady sa nachádza Olympijský les, ktorý vznikol z iniciatívy športovcov po prírodnej katastrofe vo Vysokých Tatrách v novembri 2004.

Ak máte radi technické pamiatky, respektíve stavby, ktoré reprezentujú ľudský um a šikovnosť, choďte si pozrieť meniareň železničnej elektrickej trate. Nájdete ju v smere na Smokovce. Ako uvádza Oskár Mažgút na stránke Infoglobe, meniareň bola vysokonapäťovým vedením spojená s popradskou parnou elektrárňou a slúžila na vyrovnávanie prúdových výkyvov a ako náhradný zdroj energie. Jej pričinením vlaky pri výpadkoch elektriny dokázali prísť do staníc. Dnes budova chátra.

Kuna v Tatrách.

VIDEO: Kuny v Tatrách sú ako medvede. Vyjedajú kontajnery!

by Články

FOTO: Depositphotos

Je všeobecne známe, že v tatranských mestách a obciach si treba dávať pozor na medvede, ktoré navštevujú kontajnery a hľadajú, čo im tam ľudia nechali pod zub.

Ale nielen títo zavalití obyvatelia našich lesov, aj iné divo žijúce zvieratá sa naučili hľadať si u ľudí niečo na jedenie. Svedčí o tom aj video, ktoré sme natočili vo štvrtok. Vidieť, že ani kuny nezaostávajú za svojimi medvedími kolegami. Po obhliadke okolia sa pravdepodobne samec kuny s krásnou zimnou srsťou rozhodne vyskočiť na okraj kontajnera a potom vhupnúť dnu. Vyzerá to, akoby na tomto mieste nebol prvýkrát. Ide skôr na istotu, ale predtým si radšej skontroluje situáciu.

Okrem toho, že kuny vedia veľmi nepríjemne prekvapiť chovateľov sliepok či iných domácich zvierat, dokážu si hľadať potravu aj v nádobách na odpad. Stačí si vytipovať miesta, kde sa dá takmer bez námahy najesť a nemusia sa zaťažovať lovom. Inak, kuny najradšej lovia hlodavce, vykrádajú vtáčie hniezda, včelie úle, ale nepohrdnú ani ovocím. Najlepšie sa cítia v lese, ak si nájdu ako obydlie dutinu stromu, nič viac im nechýba.

Na rozdiel od medveďov, kuny v zime nespia, preto ich aj v týchto mesiacoch vidieť na potulkách okolo ľudských obydlí.

Skalnatá chata

Skalnatá chata je chatou príbehov

by ČlánkySkalnatá chata

FOTO: Vladimír Ambróz

A asi je to pravda. S každou chatou sa spája množstvo historiek a príbehov, táto však stojí na svojom mieste už skoro 180 rokov a pôsobili tu viaceré osobnosti spojené s našimi veľhorami. Stačí spomenúť legendárneho vysokohorského chatára a nosiča Laca Kulangu, ktorý nosil zásoby a vybavenie na chaty viac ako polstoročie.

Tento kráľ tatranských nosičov zniesol zo Skalnatej chaty na stanicu Štart náklad ťažký 211 kilogramov, čo sa považuje za nosičský rekord. Chatu nájdete v strede Skalnatej doliny, vedie okolo nej známa turistická trasa Tatranská magistrála. Turisti poznajú typický nenápadný tvar Skalnatej chaty, akoby chcela splynúť s okolitou prírodou, kameňmi a balvanmi okolo. Idú tadeto turistické chodníky k Skalnatému plesu, Malej a Veľkej Studenej doline i k Zelenému plesu.

Päť minút od chaty je stanica sedačkovej lanovky z Tatranskej Lomnice. Je to aj miesto, odkiaľ sa môžete vyviezť na Lomnický štít, ale túto jazdu si treba dopredu rezervovať. Okolo prechádza aj najvyššie položená a najdlhšia tatranská zjazdovka z Lomnického sedla do Tatranskej Lomnice, meria 12 kilometrov. Vysokohorské turistické chodníky v Tatrách sú do polovice júna uzavreté, na Skalnatú chatu sa však dostanete celoročne.

Ak chcete ráno vyraziť z domu a večer sa vrátiť, je to dobrý tip. Zaparkovať sa dá v Tatranskej Lomnici na verejnom parkovisku pri stanici lanovky na Skalnaté pleso. Potom záleží na vás, či sa vyveziete lanovkou alebo absolvujete trasu peši. Z Tatranskej Lomnice by ste to mali po zelenej značke zvládnuť za necelé štyri hodiny. Ak sa rozhodnete pre lanovku, budete párkrát prestupovať, ale dá sa takto vyviesť až k Skalnatému plesu, odkiaľ je to na Skalnatú chatu už len asi 10 minút.

Ak vyrazíte zo Starého Smokovca, na Skalnaté pleso sa dostanete po červenej značke. Najprv na Hrebienok, odtiaľ na Zamkovského chatu a potom po magistrále.

Pri Skalnatej chate je terasa, kde si môžete oddýchnuť a vychutnať neskutočné výhľady na okolitú krajinu. Vzhľadom na to, že výstup sem sa považuje za stredne náročnú túru, vyhľadávajú ju všetky vekové kategórie, pokojne môžete vyraziť aj s deťmi. Pre skúsených turistov je východiskovým bodom na ďalšie túry.

Tatranské osady - Tatranská Štrba má korunu: ozubnicovú železnicu

Tatranská Štrba má korunu: ozubnicovú železnicu

by ČlánkyTatranské 
osady

FOTO: Adam Kováč

Do Tatier je možné dostať sa mnohými cestami, no najlepšie je to cez Tatranskú Štrbu. Návštevníci veľhôr vedia, že ide o najviac vyhľadávaný bod s dobrou infraštruktúrou. Jeho korunou je ozubnicová železnica.

Ak je Tatranská Štrba dnes známa zubačkou, tak treba pripomenúť, že má aj výhodnú cestnú a železničnú infraštruktúru a aj letecké pripojenie cez neďaleké letisko v Poprade. Ale nebolo to vždy tak. Význam osade, ktorá je dnes súčasťou Štrby, dala v minulom storočí príprava na blížiace sa Majstrovstvá sveta v severských lyžiarskych disciplínach v roku 1970 a ešte sto rokov predtým, v roku 1871, dokončenie Košicko-bohumínskej trate so zastávkou Štrba – stanica (doplníme, že najvyššie položenou na Slovensku), ktorá otvorila svetu Štrbské Pleso s jeho klimatickými kúpeľmi a rozvíjajúcim sa turistickým ruchom.

Tatranská Štrba je od Štrby vzdialená asi 15 km. Nachádza sa na hranici Spiša a Liptova, na úpätí Vysokých Tatier. Vznik osady má logiku práve v spomínanej železničnej trati. Dopravný uzol, ktorým sa  Štrba – stanica, stala a ktorá urobila Vysoké Tatry prístupnejšími pre návštevníkov, motivoval aj zmenu zásobovania Štrbského Plesa. Konské povozy a furmanky už v roku 1896 nahradila trať Štrba – Štrbské Pleso a parná ozubená dráha. A práve v jej východiskovom bode sa sformovala osada.

Hochwald – také bolo najskôr meno stanice v dnešnej Tatranskej Štrbe. Ako pripomína stránka obce, vybudovali ju v roku 1880. Bola to hrazdená stavba, stála na opačnej strane ako terajšia stanica a ponad trať vtedy viedol viadukt. Na Štrbu ju premenovali neskôr. Až v tridsiatych rokoch minulého storočia postavili dnešnú budovu stanice. A v čase príprav majstrovstiev sveta v klasickom lyžovaní parnú, ktorej pri doprave návštevníkov vypomáhali neskôr aj autobusy,  nahradila elektrická ozubená dráha.

Ako uvádza stránka Železníc SR, v roku 2019 sa začalo s rekonštrukciou stanice v Štrbe, pribudol nový eskalátor a výťah, čo sprístupnilo Tatry aj imobilným cestujúcim. V roku 2020 – po päťdesiatich rokoch prevádzky – legendárna zubačka prestala premávať, no už vo februári 2022 po rekonštrukcii celej trate vyšlo na ňu päť nových súprav, ktoré na 5-kilometrovej trati na Štrbské Pleso prekonávajú stúpanie z 900 na 1 350 m n. m.   

Vráťme sa ale k osade. V roku 1960, ako pripomína stránka obce, po územnej reorganizácii štátnej správy, pripadla Tatranská Štrba obci Štrba. Predtým bola súčasťou mesta Vysoké Tatry. Kým najskôr sa rozvíjala ako rekreačná osada, v rokoch pred spomínanými majstrovstvami sveta pribudli do jej ponuky benzínová pumpa, autocamping (vzdialený 8 km od Štrbského Plesa), sídlisko  Lieskovec a mnohé služby, ktoré sa orientujú na cestovný ruch, motoristov a turistov, čo z Tatranskej Štrby urobilo modernú podhorskú osadu zaznačenú v plánoch mnohých návštevníkov. Dnes sa v jej blízkosti nachádza aj chatová lokalita Lieskovec – Pálenica.

Tatranská Štrba potvrdzuje polohou a službami svoj význam východiska do západnej časti Vysokých Tatier. Turistickí sprievodcovia uvádzajú, že vytvára podmienky rovnako pre letné turistické možnosti ako aj pre zimnú lyžovačku. V lete je možné absolvovať mnohé náročné i menej náročné turistické trasy alebo cyklotrasy v blízkosti osady. Nepriaznivé počasie možno využiť na návštevu Važeckej jaskyne. Blízko je aj Veveričí ľanový park či člnkovanie na Štrbskom plese. 

Počas zimy sú k dispozícii blízke areály – Areál snov na Štrbskom Plese, ale aj bežecké trasy v okolí Tatranskej Štrby. Pekná lyžovačka je i v Lopušnej doline či v Liptovskej Tepličke.

Z Ďurkovej uvidíte niekoľko pohorí

Z Ďurkovej uvidíte niekoľko pohorí

by ČlánkyĎurková

FOTO: Ján Hablak

Pri tipoch na skialpinistické trasy sa tentoraz presunieme zo Západných do Nízkych Tatier. Konkrétne na vrch Ďurková nad obcou Jasenie asi 20 kilometrov severozápadne od Brezna. Pri peknom počasí a dobrej viditeľnosti si z nej môžete naplno vychutnať kruhový výhľad, okrem okolitých Nízkych Tatier aj na Západné Tatry, Chočské vrchy, Oravskú Maguru, Veľkú i Malú Fatru, ale aj na Veporské a Štiavnické vrchy.

Východiskovým bodom skialpovej trasy je osada Magurka, ktorá je súčasťou obce Partizánska Ľupča v okrese Liptovský Mikuláš, a dá sa v nej zaparkovať. Pri doprave sem upozorníme na skutočnosť, že autobusom sa do osady nedostanete. Treba ísť autom z Partizánskej Ľupče alebo Liptovskej Lúžnej po nie veľmi kvalitnej ceste. Na druhej strane je výhodou, že tu nestretnete „masy“ turistov.

Spodná časť výstupu ide lesom, ktorý postupne redne. Treba dať pozor na vyčnievajúce konáre a korene, o ktoré sa dá potknúť. Následný výšľap na hrebeň po modrej značke je dosť strmý, počas troch kilometrov prekonáte 600 výškových metrov, ku jeho koncu sa napojíte na žltú značku na Zámostskú hoľu.

Z nej je to už len mierne stúpanie po červenej na vrchol. Známa útulňa Ďurková je odtiaľto asi 100 výškových metrov pod hrebeňom, dá sa tam po ceste odbočiť a občerstviť sa. Zjazd späť do osady Magurka nie je z hľadiska lavín veľmi nebezpečný. Nie je však vhodný pre úplných začiatočníkov, nachádza sa v neupravenom teréne, ktorý môže byť v jarných mesiacoch zľadovatený.

Pri zjazde ideme najprv po hrebeni s miernym sklonom, smerom na sever vojdeme postupne do lesa a späť do osady. Ostatné žľaby z Ďurkovej smerom do doliny Viedenka sú oveľa nebezpečnejšie, čo sa týka lavín. Celá trasa tam aj späť meria 8 kilometrov, má prevýšenie 790 metrov, zvládnuť by ste ju mali za tri hodiny. Potrebná je lavínová výbava, ak to podmienky vyžadujú, treba si zobrať mačky a cepín. Aj v tomto prípade nezabudnite sledovať aktuálnu predpoveď počasia a lavínovú situáciu.

Neobyčajným Lesom medzi Plesom a plesom

Neobyčajným Lesom medzi Plesom a plesom

by Články

Vo štvrtom pokračovaní podcastovej série S batohom cez hory sa dvojica mladých turistov a milovníkov prírody Vladko a Tánička vybrali spoznávať náučný chodník medzi osadou Štrbské pleso a jazerom Popradské pleso. Jeho názov je Lesom medzi Plesom a plesom, našich mladých podcasterov trochu potrápila jeho výslovnosť, ale vyrovnali sa s tým s úsmevom na tvári.

Ešte predtým, ako vyrazili na cestu, porozprávali sa o najväčšom tatranskom strašiakovi, ktorým je snehová lavína. Aj túto zimu si zobrala v Tatrách niekoľko životov, preto treba o nej vedieť čo najviac. Nepodceňovať snehovú pokrývku a predpoveď počasia ani v jarnom období a nezabúdať na správny lavínový výstroj.

Po tomto úvode sa dvojica rozhovorila o svojej ceste k náučnému chodníku, ktorý je dlhý štyri kilometre a je vhodným tipom na výlet pre rodiny s deťmi. Vladko ako známy knihomoľ ocenil množstvo informácií na 14 informačných tabuliach, vďaka ktorým zažil neobyčajnú hodinu a pol nielen prírodopisu. Hneď z prvej tabule s názvom Les sa prihovára sa dozvedel, aké druhy drevín v ňom rastú. A z ďalšej dôležité informácie o tom, že les nie sú len stromy. Je to bezodpadový systém, a my by sme ho nemali za žiadnych okolností znečisťovať.

Tánička s ním jednoznačne súhlasila, pretože ona je na znečisťovanie prírody zvlášť citlivá. Presvedčila nás o tom už v prvých dieloch novej série podcastov, a inak tomu nebude ani v ďalších. Mladí turisti sa postupne dostali na miesto zvané Trigan. Vladko vysvetlil, že je to balvanovitá moréna, ktorú vytvoril pred mnohými rokmi ľadovec. Vedeli ste, že pred 10-tisíc rokmi vládli Tatrám ľadovce? Napríklad ten v Mlynickej doline bol hrubý až 150 metrov a dlhý asi osem kilometrov. V susednej Mengusovskej doline bol vraj ešte väčší.

Potom, po ceste kamenistým chodníkom niekedy aj vysoko nad dolinou sa museli naši turisti pozerať lepšie pod nohy. Opäť prišla reč na tému nebezpečenstva lavín v Tatrách. Dokonca aj tej, čo pred päťdesiatimi rokmi zasiahla študentov, ktorí boli na lyžiarskom zájazde. Na konci trasy ešte prešli po drevenom mostíku ponad Hlinský potok a boli pri Popradskom plese. Mladých turistov zaujala aj lezecká stienka na rohu horského hotela, pár krokov od Majláthovej chaty.

Poučný, ale aj zaujímavý výlet po Náučnom chodníku zo Štrbského plesa na Popradské môžete absolvovať s Táničkou a Vladkom v podcaste na stránke Cez hory a vo všetkých podcastových aplikáciách.

lyzovačka v tatrách

TIP AKO USĚTRIŤ NA JARNEJ LYŽOVAČKE V TATRÁCH

by ČlánkyUžitočné tipy
 na hory

FOTO: Vicktor Belicak

Lyžovačka vo Vysokých Tatrách je veľkým zážitkom aj v jarných mesiacoch. Fanúšikom tohto športu asi netreba radiť, že na odloženie výstroja do pivnice či garáže majú ešte čas. Lyžiarske svahy v našich veľhorách sú stále v prevádzke. Vyberte si Lomnické sedlo, Tatranskú Lomnicu, Predné Solisko či Štrbské pleso.

Okrem športového vyžitia na lyžiach a skialpoch na vás čakajú aj neopakovateľné výhľady na okolité scenérie. Štrbské pleso je výnimočné nielen svojou polohou a podmienkami, ktoré ponúka lyžiarom až do apríla, ale aj širokou ponukou služieb pre návštevníkov. Z hotela Ovruč to máte pár minút k železničnej stanici a asi 10 minút peši k Štrbskému plesu. Ubytovaní lyžiari majú možnosť uložiť si svoj výstroj v hotelovej lyžiarni.  Túto výhodu môžu využiť aj hostia blízkeho hotela Lake Resort, ktorý sa nachádza priamo na brehu Nového Štrbského plesa.

K ubytovaniu v pokojnom prostredí blízko lyžiarskych stredísk a turistických chodníkov sa hodí možnosť využiť pri lyžovaní nejakú výhodnejšiu cenu. Skúste sa pozrieť na myaplend.com a vyberte si z množstva ponúkaných benefitov. Napríklad zľavy na skipasy až do 35 percent, ktoré platia do 16. apríla. Pobyt sa dá rezervovať rovno aj s výhodným 2 až 6-dňovým skipasom.

Registrácia je jednoduchá a zaberie vám asi jednu minútu. Dostanete sa do komunity klientov, ktorá využíva špeciálne výhody v Tatrách, či už na pobyty v zariadeniach Aplend, zvýhodnené ceny v reštauráciách Koliba Kamzík, Olívia Restaurant či Salaš a množstvo ďalších výhod. Nie je tu žiadna viazanosť ani ďalšie podmienky. Je len na vás, aké zľavy a kde využijete.

Napríklad akciu 3+1 noc zadarmo, ktorá platí pre členov MyAplend až do polovice júna. Vybrať si môžete zo zariadení v Tatranskej Lomnici (Hotel Lujza Major, Vila Júlia, Vila Magnólia), Starom Smokovci (Koliba Kamzík) a vo Veľkom Slavkove (Tatry Holiday Resort).

Ak sa už neviete dočkať letnej dovolenky, pozrite si First Minute ponuku so zľavou 20 % na pobyty od 5 nocí v termínoch 15. 6. až 4. 9. 2023. Starosti si nemusíte robiť ani s vymýšľaním programu pre malých i väčších členov rodiny. Zľavy 20 % na zábavu v Tatrách máte zaručené v prevádzkach Kvantárium, Poliankovo, Tricklandia, Dobrá hračka, AquaCity a ďalších.

Kliknite na myaplend.com a užívajte si bohatý balík výhod, ktoré vám prináša členstvo v komunite spokojných klientov.