Jano Krchnavý

Turistika cez vodopády Studeného potoka

Tipom na príjemnú prechádzku, aj pre rodiny s deťmi, je cesta z Tatranskej Lesnej cez vodopády Studeného potoka do Tatranskej Lomnice. Do Tatranskej Lesnej sa dá dostať tatranskou železnicou, na rázcestníku sa vydáte po žltej značke smerom na Studenovodské vodopády. Postupne budete prechádzať okolo Studenovodského potoka alebo ho aspoň počuť. Vidieť môžete Dlhý vodopád, potom Veľký, Skrytý a Malý vodopád. Ak si k trase pridáte ešte necelú polhodinku, dostanete sa k Obrovskému vodopádu. Do Tatranskej Lomnice sa dostanete po modrej značke.

Autor titulnej fotografie: Jano Krchnavý

Juraj Ebringer_batizovske

Batizovské pleso

Tipom na príjemnú prechádzku tak na pol dňa je výlet k Batizovskému plesu. Dostanete sa k nemu značenými turistickými chodníkmi z Popradského plesa, Vyšných Hágov alebo Tatranskej Polianky. Počas cesty treba zdolať 800 výškových metrov, ale trasa je to ľahká. Po ceste na vás čakajú nádherné prírodné scenérie a výhľady. Okrem prostredia vás určite zaujme aj priezračne čistá voda v plese, v ktorej sa odrážajú okolité štíty.

Autor titulnej fotografie: Juraj Ebringer

Vladimír Ambróz_skalnata chata

Skalnatá chata

Kúsok od Skalnatého plesa, pri Magistrále vedúcej z Hrebienka, sa môžete zastaviť a občerstviť v Skalnatej chate. Táto stavba s typickými okenicami má svoju tradíciu, už skoro 200 rokov stojí na tom istom mieste, takže dýcha atmosférou, ktorá sa nedá ničím nahradiť. Počas slnečného počasia sa dá posedieť na terase a obdivovať okolitú prírodnú scenériu. V zime využívajú chatu hlavne lyžiari. Dá sa tu aj prespať. K Skalnatej chate sa dostanete z Tatranskej Lomnice po zelenej značke za asi dve a pol hodiny, prípadne si môžete cestu skrátiť lanovkou.

Autor titulnej fotografie: Vladimír Ambróz

MartinaMaťka_Satan

Satan

O vrchole Satan sa hovorí ako o jednom z ľahších výstupov na Tatranské vrchy. Jedná sa však o neoznačenú trasu a preto je potrebné ísť na vrch len s horským vodcom! Dĺžka trasy je približne 16 km tam aj späť. Výstup sa začína na Štrbskom plese smerom na Vodopád Skok. Trasa na Satana vedie cez Mlynickú dolinu. Po ceste sa vám naskytnú krásne pohľady na Capie či Kozie pleso alebo už spomínaný vodopád Skok. Z vrcholu si môžete pozrieť impozantný Kriváň alebo Furkotský štít. Ak sa dobre zapozeráte môžete uvidieť Gerlachovský štít spolu s Lomnickým štítom. Samotný vrch Satan sa radí medzi najvyššie vrchy vo Vysokých Tatrách so svojou výškou 2421,5 m.n.m. Vrchol je opradený mnohých ľudovými povesťami a preto musíte jeho čaro jednoducho zažiť na vlastnej koži!

Autor titulnej fotografie: Martina Maťka

RoháčskyVodopád_JanoKrchnavý

Roháčsky vodopád

Roháčsky vodopád je najvyšší vodopád v Západných Tatrách. Je každoročne dostupný aj v zime a preto ho turisti majú veľmi radi. Ak sa rozhodnete pre tento typ turistiky, nájdete ho pri náučnom chodníku na Roháčske plesá. Ak sa na vodopád vydáte mali by ste vedieť, že na tomto mieste nájdete až dva vodopády – Nižný a Vyšný Roháčsky vodopád. Väčšina turistov navštevuje Vyšný a preto Nižný zostáva pre turistov ukrytý. Nevedie k nemu žiadna turistická trasa. Od vodopádu sa môžete pokochať krásnym výhľadom na časť Roháčskej doliny. Ak sa k vodopádu vydáte od chaty Zverovka cesta bude trvať približne hodinu a pol. Síce zo začiatku prichádza náročné stúpanie, nie je tomu tak počas celého výstupu. Túto turistiku zvládnu hravo aj deti!

Autor titulnej fotografie: Jano Krchnavý

DanielLugo_BaranieRohy

Baranie rohy

Štít Baranie rohy patrí medzi jeden z najdostupnejších tatranských štítov. Má výšku 2 526 m.n.m. a hoci je neznačený, turisti ho majú vo veľkej obľube. Jeho veľkou zaujímavosťou je fakt, že má až dva vrcholy, ktoré sú od seba predelené tzv. Baraňou škárou. Turistika na Baranie rohy vedie cez Baranie sedlo, na ktoré sa najlepšie dostanete od Chaty pri zelenom plese alebo od Téryho chaty. Výstup na tento tatranský štít je možný len v sprievode horského vodcu, nakoľko nie je značený. V jeho blízkosti nájde veľa zaujímavých miest ako je napríklad Medený vodopád, Modré pleso či náš impozantný Lomnický štít.

Autor titulnej fotografie: Daniel Lugo

ZoltánLackó

Capie pleso

Vysokohorské Capie pleso sa nachádza v nadmorskej výške 2 000 m n. m. a je dominantou Mlyneckej doliny. Jeho názov súvisí s niekdajším hojným výskytom kamzíkov v tejto oblasti. Okolitá scenéria je nádherná, voda v plese priezračne čistá. Dostanete sa sem zo Štrbského plesa po značenej turistickej trase dlhej asi 5 kilometrov. Od Capieho plesa sa dá pokračovať na Bystré sedlo a až do Furkotskej doliny.

Autor titulnej fotografie: Zoltán Lackó

Milan Mikšík

Rainerova útulňa

Viete, ktorá chata v Tatrách je najstaršia? Určite ste už na nej boli, alebo ste o nej už určite počuli. Je to Rainerova chata v ústí Studených dolín. Nedá sa tu ubytovať, ale môžete si dať napríklad čaj a svojim deťom ukázať zbierku starého horolezeckého náradia, lyží, výstroja a množstvo unikátnych fotiek. Dostanete sa sem celkom ľahko z Hrebienka, blízko sú vodopády Studeného potoka a Zamkovského chata. Zima je tu čo nevidieť, určite aj začiatkom budúceho roka bude chatár Peter Petras stavať unikátny snehový betlehem, ktorý sa dá vidieť až do jeho roztopenia.

Autor titulnej fotografie: Milan Mikšík

Bilikovachata

Bilíkova chata

Príjemným výletom v jesennom období môže byť návšteva Bilíkovej chaty. Nádherné prostredie Studenej doliny dotvára atmosféru, pohľad na Slavkovský štít je už len čerešničkou na torte. Zo Starého Smokovca vyjdete na Hrebienok, alebo sa môžete odviezť lanovkou, a z Hrebienka potom na Bilíkovu chatu. Je to ideálny nástupný bod do horolezeckých terénov, ale je vhodná aj pre rodiny s deťmi pri cestách za dobrodružstvom v tatranskej prírode.

 Autor titulnej fotografie: Lenka Lenny

JanPajerchin_malábašta

Malá medzi veľkými

Vrchol Malá Bašta, ktorého výška je 2285 m.n.m. sa nachádza medzi Patriou a Prednou Baštou v Baštovom hrebeni. Zo strany od Patrie ju ohraničuje Sedlo nad Skokom a na opačnom konci leží Sedlo nad Širokým žľabom. Hrebeň bášt oddeľuje Mlynickú dolinu od Mengusovskej doliny. Malá Bašta má tvar pyramídy. Má čo ponúknuť horolezcom a milovníkom vysokohorskej turistiky. V zime si prídu na svoje skialpinisti. 

 Autor titulnej fotografie: Jan Pajerchin