GabrielaGrznárová_Roháčske plesá

Roháčske plesá

by ČlánkyRoháčske plesa

Roháčske plesá sú určite povinnou zastávkou pri návšteve Západných Tatier. Pôvod plies je ľadovcový.  Aj vďaka tomu sú plesá naozaj to najkrajšie, čo môžete v tejto lokalite vidieť. Je to sústava plies v úzkom závere Roháčskej doiny pod Ostrým Roháčom. Turistika na túto lokalitu je vhodnou alternatívou na výlety pre rodiny s deťmi. Cestou na plesá sa môžete zastaviť na Ťatliakovej chate a pri najväčšom vodopáde v Západných Tatrách. Od chaty sa dostanete na značený náučný turistický chodník dlhý 5,4 kilometra s prevýšením 525 m. Tento typ turistiky vás určite nesklame! 

Autor titulnej fotografie: Gabriela Grznárová

JaroslavLepiš_OstrýRoháš

Ostrý Roháč

by ČlánkyOstrý Roháč

Ostrý Roháč sa nachádza v Západných Tatrách a patrí medzi jeden z najkrajších vrcholov. Jeho presná výška je 2087,5 m.n.m. V jeho úzkom okolí môžete nájsť vrchy ako sú Plačlivé a Volovec. Prístup na vrch nie je náročný, horšie je to so samostným vrcholom. Na Ostrý Roháč sa môžete vybrať z Jamnického sedla alebo Plačlivého. Z oboch týhto východiskových miest trvá cesta približne jednu hodinku. Všetko závisí od skúsenosti turistov. Jeden z najkrajších pohľadoch sa vám naskytne na Ostrý Roháč od Jamnických plies. Ostrý Roháč rozhodne nie je tip na rodinnú turistiku. Tento končiar Západných Tatier je vhodný najmä pre skúsených  turistov. 

Autor titulnej fotografie: Jaroslav Lepiš

teryhochata

Terinka

by ČlánkyTéryho chata

Téryho chatu môžete nájsť v Studenej doline, vo výške 2 015 m.n.m. Chata turistom ponúka možnosť ubytovania sa počas celého roka. V prípade, že je chata plne obsadená ponúka možnosť núdzového prespania na podlahe. Najľahšie sa dostanete na Téryho chatu zo Starého Smokovca cez Hrebienok, Obrovský vodopád a Zamkovského chatu. Okolie chaty je turistom prispôsobené tak, aby mohli čo najlepšie využiť a stráviť svoj voľný čas. Náročnejší turisti si môžu užiť horolezectvo, skialpinizmus a na tých menej náročných čakajú v okolí krásne Tatranské plesá. 

Autor titulnej fotografie: Kristína Drugová

monkovadolina

Naprieč Belianskymi Tatrami

by Články

Monkova dolina je obrovskou dominantou Belianskych Tatier. Je to náučný chodník, ktorý vás prevedie po nádherných miestach Belianskych Tatier. Začína v Ždiari a jej dĺžka je 6 kilometrov. Trasa vedie sútokom riečky Biela a Rígeľského potoka, cez Široké sedlo a odkiaľ sa turisti môžu napojiť na modrú turistickú značku. Monkova dolina vznikla činnosťou ľadovca, ktorého stopy môžete vidieť dodnes. Náučný chodník ponúka možnosť výstupu na 14 kilometrov dlhý vápencový hrebeň Kopského sedla. Kopské sedlo patrí k Belianskym Tatrám. Dolina je otvorená sezónne počas leta a spolu s Dolinou siedmych prameňov patrí k jediným sprístupneným dolinám v Belianskych Tatrách. Náučný chodník sa radí medzi stredne pokročilé nakoľko obsahuje veľké prevýšenia a strmé stúpania. Otvorený je od 1. júla do 31. októbra. Táto nádherná trasa vás prevedie krásou Belianskych Tatier za približne 4 hodiny. 

Autor titulnej fotografie: Ivan Michalík

wahlenbergovo pleso

Nižné a Vyšné Wahlenbergovo pleso

by ČlánkyNižné a Vyšné Wahlengergovo pleso

Obe tieto nádherné plesá nájdete vo Furkotskej doline. Nižné pleso sa nachádza v nadmorskej výške 2053 m.n.m s hĺbkou 8 metrov. Vyšné Wahlenbergovo pleso nájdete o kúsok vyššie v nadmorskej výške 2157 m.n.m a hĺbkou 21 metrov. Názov dostali po švédskom lekárovi a botanikovi Göranovi Wahlenbergovi. Ten v roku 1813 navštívil Tatry a preskúmal tatranské rastlinstvo na tomto území a o rok neskôr vydal klasické botanické diela „Flora Carpatorum Principalium“. Najjednoduchší prístup je prostredníctvom sedačkovej lanovky na Chatu pod Soliskom a odtiaľ po modrej značky približne 15 minút na Rázcestie pod Soliskom. Od rázcestia pokračujte 1 hodinku a 20 minút po žltej značke až k Vyšnému plesu. Najkrajšie výhľady však zažijete ak sa vydáte cez Mlynickú dolinu smerom k Bystrej lávke a odtiaľ za približne 3,5 hodinky uvidíte krásu týchto plies. 

Autor titulnej fotografie: Honza Bernat

71751167_1167697796752472_6920923920115695616_n

Som pomenovaná po svišťoch

by ČlánkyVeľká Svišťovka

Veľká Svišťovka sa nachádza vo výške 2 037 m.n.m. Svoj názov dostala po svišťoch, ktoré sa na tomto území vyskytovali v naozaj veľkých počtoch. Je to veľmi pekný a zaujímavý vyhliadkový bod vo Vysokých Tatrách. Z histórie Svišťovky vieme, že na jej svahoch sa nachádzajú ešte pozostatky banských štôlní, v ktorých sa údajne ťažilo striebro. Zo samotného vrchola sa vám za dobrého počasia naskytne nádherný pohľad na Zelené pleso, Jahňací štít či Lomnický štít. Najznámejšia trasa na Veľkú Svišťovku vedie cez Skalnaté pleso. Tento okruh trvá približne 6 hodín a jeho náročnosť je stredná. Pod samotným vrcholom sa nachádza Sedlo pod Svišťovkou, cez ktoré prechádza turistický chodník Tatranská magistrála zo Skalnatého plesa ku Chate pri Zelenom plese. 

Autor titulnej fotografie: Ala Šulíková

zbojka

Cesta na Zbojnícku chatu

by ČlánkyZbojnícka chata

Zbojnícka chata sa nachádza vo výške 1960 m.n.m a je dostupná turistom počas celého roka. Nájsť ju môžete vo Veľkej Studenej doline, ktorú ohraničuje aj známy Slavkovský štít. Zaujímavosťou je, že je to dolina, v ktorej môžete nájsť najväčší počet plies na Slovensku. Plesá majú rôzne veľkosti, charaktery a každé je výnimočné niečím iným. Zbojnícka chata funguje spôsobom turistickej ubytovne. Ubytovanie je ponúkané formou poschodových postelí a vyspať sa na nich môže až 16 ľudí. Ubytovanie na turistickej chate má svoje čaro najmä vďaka výnimočným ránam, ktoré zažite len na horách. V lete chata ponúka možnosť stravovania sa na letnej teraske s nezabudnuteľným výhľadom. V zime sa znovu môžete zohriať s teplý čajom v interiéri chaty. Na chatu sa viete dostať pomocou modrej značky, ktorá vedie zo Starolesnianskej poľany. Dostať na ňu sa viete napríklad z Hrebienka po magistrále. Náročnosť turistiky je stredná nakoľko sa na trase striedajú stúpania strmšie a miernejšie. Je to príjemná turistika, na konci ktorej vás čaká voňavá kapustnica alebo teplý čaj!

Autor titulnej fotografie: Stempel Ka

hrebienok

Hrebienok

by ČlánkyHrebienok

Hrebienok je jeden z najznámejších turistických cieľov vo Vysokých Tatrách. Jeho výška je 1 285 m.n.m a nachádza sa na juhovýchodnom úpätí Slavkovského štítu nad Starým Smokovcom. Ľudia ho navštevujú aj kvôli výbornej dostupnosti a jednoduchšiemu terénu. Hrebienok ľudia preferujú najmä kvôli najmenším turistom, pre ktorých táto turistika nie je veľmi náročná. Turisti môžu na Hrebienku stráviť príjemný čas a dobiť si baterky pre ďalšie spoznávanie Vysokých Tatier. Nachádza sa tu snack bar, kde si môžu doplniť sily. Zaujímavosťou pre malých turistov môže byť Dolná lúka, na ktorej sa nachádza desiatka drevených medveďov. Práve medvede sa stali symbolom Tatier a dominantou Hrebienka. Hrebienok je východiskovým bodom viacerých turistických trás ako je napríklad Velká a Malá studená dolina, Bilíková chata, Zamkovského chata či Téryho chata. Ak sa turisti rozhodnú nepokračovať v turistike a zostanú na Hrebienku môžu si prezrieť audiovizuálnu multimediálnu show, ktorá je v horskom hoteli novinkou.

Autor titulnej fotografie: Tomáš Bojnický 

rz

Turistika na vrch Plačlivô

by ČlánkyPlačlivé

Plačlivô, alebo Plačlivé či Plačlivý Roháč, je výrazný vrchol na hlavnom hrebeni Západných Tatier. Zo Žiarskeho sedla je dobre dostupné a výhľady sú neskutočné. Plačlivô spolu s Ostrým Roháčom tvoria typickú panorámu zvanú Roháče. Patríte aj vy medzi tých, ktorí ich považujú za jednu z najkrajších prírodných scenérií u nás? Najjednoduchšia a asi aj najobľúbenejšia túra je z ústia Žiarskej doliny. Vrchol je aj križovatkou viacerých turistických chodníkov.

Autor titulky: Radka Zimková

a

Cestou na Jahňací štít

by ČlánkyJahňací štít

Jahňací štít je typický svojím špicatým zakončením ako aj skutočnosťou, že v minulosti bol útočiskom kamzičích matiek s mláďatami. Výstup po žltej značke od Chaty pri Zelenom Plese cez Červenú dolinu je medzi turistami veľmi obľúbený. Na svoje si prídu aj vyznávači adrenalínu, úsek trasy cez Kolový priechod je náročnejší a je zabezpečený reťazami. Celý výstup zvládnete tak za dve hodiny.

Foto titulky:  Michal Kasperczyk