Takýto bol festival vo Východnej vlani. Podobný bude aj tento rok

Dnes sa začína festival vo Východnej

Veľkolepou multižánrovou show o podobách slovenského folklóru Korene – Iconito & Zemplín sa dnes od 20. h začne vo Východnej najstarší a najrozsiahlejší celoslovenský festival.

Folklórny festival Východná s medzinárodnou účasťou už po 69-krát v prvý júlový víkend roztancuje a rozospieva rázovitú obec v blízkosti Vysokých a Nízkych Tatier.

Na niekoľko dní sa Východná stane centrom slovenskej kultúry. Opäť bude dôkazom oživovania, zachovávania, tvorivého rozvíjania a verejnej prezentácie vzácnych hodnôt našej ľudovej kultúry.

Tohtoročný program je opäť bohatý a okrem Veľkej scény sa bude odohrávať aj na Malej scéne, v Etnodome, Humne, Košiariku, Pod Májkou a na Tancovisku.

Začne ho dnes večer veľkolepá multižánrová show Korene – Iconito & Zemplín. Po úspešnej premiére tohto programu v roku 2022 zavíta do Východnej a s ňou aj viac ako 65 účinkujúcich – ľudový orchester, spevácky zbor, tanečný súbor, hudobná skupina a herecké legendy. Projekt je autorským počinom ICONITO a Folklórneho súboru Zemplín a predstavuje najkrajšie klenoty slovenského folklóru. 

Slováci festival vo Východnej milujú. Amfiteáter je vždy plný
Slováci festival vo Východnej milujú. Amfiteáter je vždy plný. Autor fotografie: Jakub Jančo

V piatok sa začne program v amfiteátri už krátko po trinástej hodine programom Na Poraču, pokračovať bude Školou tanca zo Spiša, Obrázkami z Hontu, ktoré predstavia folklór Hontu a Novohradu, Školou spevu zo Zuberca s piesňami tejto podroháčskej obce, ale pozrieť si budete môcť aj výstavy venované životu a dielu Jána Lazoríka a Alexandra Gernáta z Krivian. 

Na Malej scéne bude koncertovať Dychová hudba Verešvaranka a na Tancovisku bude pokračovať Škola tanca z Oravy, ktorá predstaví tance zo Suchej Hory a Hladovky a neskôr lektori predstavia aj tance z Východnej.

Popoludní bude Malá scéna patriť Šarišanom a ich Večeru na valaľe a Mašinovačke v podaní viacerých folklórnych skupín, vystúpia s ukážkami mlátenia obilia.

Na Veľkej scéne v amfiteátri sa o 18. h začne otvárací program festivalu s názvom Domovy, ktorý je pestrým výborov tancov a piesní z celého Slovenska. Po ňom sa uskutoční otvárací ceremoniál festivalu. Po ňom bude pódium patriť SĽUK-u a 75. výročiu vzniku tohto súboru. A to ešte nie je všetko. Piatok uzavrie program profesionálneho súboru Fitos Dezső Társulat z Budapešti, ktorý priblíži bohatstvo remeselného umenia a kultúry Rómov.

Bodkou za piatkovým programom bude koncert Folk & Bass Orchestra a Ženy z Muzičky v Humne. A potom až do rána sa bude vyhrávať a spievať Pri muzike na Tancovisku.

Najskôr sa treba ustrojiť. Typický obrázok pred vystúpením
Najskôr sa treba ustrojiť. Typický obrázok pred vystúpením. Autor fotografie: Jakub Jančo

Aj sobota bude vo Východnej zmesou rôznorodých programov. Pre ľudí, ktorých folklór spája profesionálne, je pripravené metodické podujatie o tom, ako sa starať o kroje. V ponuke opäť sú školy tanca – z Abova, Myjavy, Trenčína a Kysúc, ale aj Horehronia či Podpoľania, ale aj Zábavky a tanečné hry zo Zemplína a Šariša, či Škola spevu z Horehronia.

Kým ožije Veľká scéna amfiteátra, návštevníci festivalu si budú môcť spomenúť na zosnulých folkloristov na symbolickom cintoríne, zhliadnuť program laureátov Vidiečanovej Habovky 2023, program folklórnych skupín a súborov z celého Slovenska Na známosť sa všetkým dáva, môžu sa zúčastniť na prezentácii portálu Slovakiana či na programe detských súborov Zletelo ftačiatko, vypočuť si najstaršie folklórne nahrávky v Humne a zatlieskať programu folklórnych skupín ocenených na celoštátnej súťaži Nositelia tradícií.

Večerný program sa začne Zlatou Šaffovou ostrohou, teda prezentáciou najlepších tanečníkov, laureátov tejto súťaže. Pokračovať bude programom folklórnych súborov LÁSKAvô a tanečno-divadelným predstavením Poklona venovaným Jánovi Lazoríkovi z Krivian. Sobotňajší program vyvrcholí Obrázkami zo Slovenska, programom hudobných telies, ktorý prepojí klasickú a ľudovú hudbu. V noci sa folkloristi potom opäť stretnú Pri muzike na Tancovisku.

Tanec, spev, hudba - typický obrázok z Východnej
Tanec, spev, hudba - typický obrázok z Východnej. Autor fotografie: Jakub Jančo

Nedeľné predpoludnie bude patri školám tanca zo Záhoria, Zemplína a Šariša, Ponitria a Podunajska, Genera, filmom s foklórnou tematikou v Etnodome, pokračovať bude Vidiečanovou Habovkou 2024 na Malej scéne a programom Rozmanité, ktorý je venovaný detským kolektívom. Festival vyvrcholí o 14. h galaprogramom Tradície v pohybe, ktorý ponúkne pestrú prehliadku scénických diel a autorských pohľadov na spracovanie folklórnych tradícií Slovenska.

No to nie je všetko. Festival ponúkne aj viacdenné programy. Medzi nimi školu remesiel ÚĽUV-u, jarmok remesiel ÚĽUV-u, výstavu 40 rokov Východnej do fotografii Petra Berčíka a mnohé iné.

Mimoriadna je aj doprava na festival. Do Východnej sa dostanete aj vlakom, a to aj s mimoriadnym zastavením expresných vlakov a rýchlikov v stanici. Zabezpečená je aj kyvadlová doprava zo stanice do centra festivalu.  Hlavnými organizátormi festivalu je Národné osvetové centrum, obec Východná, Ministerstvo kultúry SR a ÚĽUV. Záštitu nad ním prevzal prezident SR.

Autor titulnej fotografie:  Jakub Jančo

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Chalani Riško a Petrík na kameni na Prednom Solisku.

Tip na nenáročnú túru v Tatrách, ktorú zvládnu aj menšie deti

Prázdniny sú predo dvermi a s nimi aj čas, kedy treba pripraviť pre svoje ratolesti nejaký nevšedný zaujímavý program. Čo tak túra na Predné Solisko?

Tento vrch patrí medzi tatranské dvojtisícovky a poskytuje nádherné výhľady na okolitú scenériu kopcov, ale aj na Furkotskú a Mlynickú dolinu či Nízke Tatry. Napriek tomu, že Predné Solisko patrí medzi vrchy vyššie ako 2 000 metrov (presne 2 117 m n. m.), túru naň zvládnu aj rodiny s menšími deťmi.

My sme vyrazili zo Štrbského plesa lanovkou na Solisko. Odtiaľ sme pokračovali po červenej značke na Predné Solisko, smerovník ukazoval, že by nám to malo trvať hodinu. Začali sme v pásme kosodreviny, ktorá postupne mizla a zostali len skaly. Je už síce horúce leto, ale po ceste sme ešte videli fľaky snehu, dalo sa aj poguľovať. Pocitovo bolo teplo, ale keď zafúkal vietor, museli sme si obliecť bundy.

Pohľad na lanovku okolitú krajinu zo Soliska. Foto: Monika Janigová.
Pohľad na lanovku okolitú krajinu zo Soliska. Foto: Monika Janigová.

Ako na mnohých iných miestach v našich veľhorách, aj tu zvykne fúkať silný vietor. Kamene na ceste však boli teplé. Akonáhle vyšlo slnko, bundy sme vyzliekali a išli len v krátkych tričkách. Na túre sme boli vo štvrtok a stretli sme viacero rodín s menšími deťmi, školské zájazdy, aj seniorov. Hore na kopci je kríž, výhľad je naozaj fantastický, napríklad na Kriváň z druhej strany, tak ako ho nepoznáme.

Naspäť sa dá ísť buď po tej istej ceste na Štrbské pleso alebo Furkotskou dolinou. My sme si vybrali druhú možnosť. S 11-ročnými chlapcami Peťkom a Riškom sme to zvládli bez problémov, skákali ako kamzíčatá. Absolvovali to aj omnoho menšie deti, ktoré sme stretli. Odskočili sme si aj k Chate pod Soliskom, kde sme sa trochu občerstvili, a pokračoval nadol.

Chata pod Soliskom. Foto: Monika Janigová.
Chata pod Soliskom. Foto: Monika Janigová.

Z Furkotskej doliny k rozcestníku na Škutnastú poľanu, odtiaľto sa dá ísť k Wahlenbergovmu plesu a na Bystrú lávku, sú to dve hodiny. My sme však pokračovali na Štrbské pleso, čo trvá asi hodinu a pol. Išli sme po kamenistom chodníku, ale aj veľmi pekným tienistým lesom, ktorý dobre chladil.

Na rozcestí Pod Furkotou sme sa dozvedeli, že na Štrbské pleso to máme po červenej značke asi polhodinku. Cestou nás sprevádzal krásny zurčiaci potok ozdobený veľkými balvanmi. Zdalo sa nám, že sme túto poslednú časť prešli za oveľa kratší čas ako bolo napísané na tabuľke.

Rozcestník na Škutnastej poľane. Foto: Monika Janigová.
Rozcestník na Škutnastej poľane. Foto: Monika Janigová.

Zhrnutie túry:
Zo Štrbského plesa hore lanovkou na Solisko – po červenej značke hodinu na Predné Solisko – odtiaľ k Chate pod Soliskom – cestou späť do Furkotskej doliny – od rozcestníka Pod Furkotou na Štrbské pleso.

Riško a Petrík po návrate na Štrbské pleso. Foto: Monika Janigová.
Riško a Petrík po návrate na Štrbské pleso. Foto: Monika Janigová.

Autorka titulnej fotografie:  Monika Janigová.

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Deti v Tatrách

S deťmi na hory? Pravdaže! Povieme vám, od akého veku a kam

Zima vstupuje do svojho finále, prichádzajú jarné prázdniny a s nimi otázka: Kam s deťmi? Na hory predsa? – odpovie veľa rodičov. Časť z nich má ale pochybnosti. Kam, aké trasy vybrať a od akého veku dieťaťa sú vhodné? Máme odpovede.

Najskôr si odpovedzme na to, či sú práve jarné prázdniny vhodné na prvé kontakty dieťaťa s turistikou. Áno, ak je na to zvyknuté a rodičia ho do hôr berú pravidelne a vedia odhadnúť riziká počasia, potrebu dobrej výstroje a kondíciu svojho potomka.

Zvážiť to treba v situácii, keď dieťa nie je zvyknuté na túry, je malé, nezvládne ľad, sneh či dážď a nemá so zimnou turistikou žiadne skúsenosti.

Deti sa túram prispôsobia, treba ich motivovať
Deti sa túram prispôsobia, no treba ich motivovať. Autor fotografie: Outdoormamas

No jednoznačné – nie neplatí. Vždy je to na rodičoch, ich zodpovednosti. Deti treba na pobyt v horách zvykať za každých okolností a možno by sme boli prekvapení, čo všetko naše dieťa zvládne. Skúsenosti rodičov na túto tému sa skoncentrovali aj v našej facebookovej skupine Vysoké Tatry.

Juraj Kúdela napríklad tvrdí, že jeho štvorročný drobec zvládol okrem iných aj Roháčske plesá, Katarína Králiková Vatajová pochválila svoju 3,5-ročnú dcéru, ktorá po vlastných zdolala cestu na Zbojnícku chatu a späť. Michaela Adamovičová pochválila svoje dieťa, ktoré od štyroch rokov chodí na túry po vlastných, ale podľa nej je dôležité, že dieťa treba motivovať, nasilu to nemá význam.

Popradské pleso
Popradské pleso je tip na začiatočnícku turistiku detí. Autor fotografie: Norbert Bojda

Martina Pokopcová publikovala svoju skúsenosť, že dieťa treba zaťažovať postupne. Jej dieťa chodí na túry od troch rokov, prvé boli na Jamské pleso, Zámku, Popradské pleso… A potom každý rok bolo túr viac a viac a náročnejších. Natália Belujská k téme dodáva, že vždy je to individuálne a radí na začiatok zobrať dieťa na Hrebienok – pešo popri trati.

„Je to ľahúčka minitúra, dieťa a otestuje, vy viete, či to zvláda a či mu možno naložiť aj viac a hore sa dá rozhodnúť, či cesta späť bude po svojich alebo lanovkou.“ Podľa nej je radosť z prechádzky vždy základ. A potom deti zvládnu viac. Jana Soporská napríklad dodáva, že jej 5-ročná dcéra vyšla na Ostrvu.

S Hrebienkom nič nepokazíte
S Hrebienkom a detskými turistami nič nepokazíte. Autor fotografie: Ján Šoltýs

„So synom som začala chodiť do hôr vtedy, keď mal poldruha roka,“ píše Martina Dideková. „Chvíľu nosič, chvíľu po svojich. V troch rokoch vyšiel na Hrebienok, Skalnaté pleso, Popradské pleso a iné. Do pätnástich sme prešli všetky značkované trasy v Tatrách. Z tých kopcov sa tešil, je to super strávený čas,“ dodáva.

„Mňa brávali rodičia do hôr od mojich dvoch rokov,“ uvádza Lukáš Blackheart Husák. „Odvtedy nosím v hlave suvenír v podobe jazdy z Tatranskej Lomnice,“ dodal.

„Je to na deťoch,“ pridáva komentár Roman Uhlík. Má dvoch synov. „Starší bol na Žiarskej chate ako trojročný, v piatich si dal okruh okolo Roháčskych plies. Mladšieho turistika neoslovila.“

Žiarska chata.
Žiarska chata - aj to je cieľ turistiky rodičov s deťmi. Autor fotografie: Radomír Bednár

Preto rodičia upozorňujú najmä na to, že sa netreba unáhliť a neprispieť tak k tomu, že dieťa získa k chôdzi v teréne odpor. No nie je to prípad napríklad Jozefa Bárdyho, ktorý sa začal túlať s deťmi od ich štyroch rokov. Dnes majú 31 a 33 a vraj za to otcovi veľmi ďakujú.

Ak sú deti malé, začať treba nosičom. „A potom ho nosiť so sebou iba pre prípad, že prestrelíme vlastné očakávania a vyberieme dlhú túru. No takmer to nebolo treba, vždy sme našli takú prechádzku, ktorú dieťa zvládlo,“ zveruje svoju skúsenosť Peter Kováčik.

Synovia Andrey Feckovej zvládli ako 7- a 9-roční Ostrvu a v pohode denne aj 15 – 20 km v každom ročnom období. „Najradšej majú novoročné výstupy a opekačky v snehu,“ dodáva skúsenosť so zážitkami.

Téryho chata
Téryho chata môže byť cieľom už skúsených detských turistov. Autor fotografie: Peter Kubičár

„So synmi chodíme do hôr od malička. Začali sme Nízkymi Tatrami, už zvládnu aj Téryho chatu,“ uvádza Petra Nejedlá a dodáva, že náročnosť stupňovali postupne. „Dôležité je, aby dieťa bolo zdravé,“ pridal sa do diskusie Ernest Salzer a zdôraznil, že to, koľko detí zvládzu, je otázka dobrej motivácie. „Aj povahy,“ konštatuje Ester Demjanová. „Veľa urobí príklad rodičov.“

A mohli by sme vymenúvať príklady a skúsenosti aj ďalej. No vždy, v každej rodine, pri každom dieťati je to individuálne a svoje robí aj kondícia malého športovca.

Ak ste sa dostatočne neinšpirovali predchádzajúcimi odporúčaniami, kliknite na stránku cezhory.sk a v sekcii Tatry s deťmi nájdete viac tipov na nenáročné túry s deťmi, viaceré sa dajú zvládnuť aj v zime a niektoré aj s kočiarikom.  

Sánkovačka. Spestrenie zimnej turistiky s deťmi
Sánkovačka. Spestrenie zimnej turistiky s deťmi. Autor fotografie: Jana Futejová

Spomenieme napríklad túru na Chatu pod Soliskom, okruh okolo Štrbského plesa, túru na Skalnatú chatu či Žiarsku chatu. Nájdete pri nich aj informácie o dĺžke trasy, trvaní túry, prevýšení, charakteristike terénu, ale aj východzie osady s dopravným prepojením.

Autor titulnej fotografie: Pixabay