Tichá dolina

Túra Tichou dolinou

Prešovský kraj, lokalita Vysoké Tatry, okres Poprad

Typ výletu: Tam a späť

Najväčšou hodnotou Tichej doliny je autentická príroda. Turistické príručky uvádzajú, že sa do nej môžete vydať v zime na bežkách, v lete peši, hoci aj s detským kočiarikom, ale aj na horskom bicykli
Túra Tichou dolinou

Je najdlhšou dolinou Vysokých Tatier. Na západe ju tvorí hrebeň Liptovských Tatier, na východe Liptovské Kopy, a na severe a severozápade štátna hranica s Poľskom. Darí sa v nej vzácnym druhom živočíchov. Doma je tu tetrov hlucháň či orol skalný, kamzíky a svište a žije v nej najväčšia populácia medveďov na Slovensku.

Turistické príručky uvádzajú, že sa do nej môžete vydať v zime na bežkách, v lete peši, hoci aj s detským kočiarikom, ale aj na horskom bicykli. Vedie tadiaľ oficiálna cyklotrasa (zelená značka), prevýšenie (420 m) zvládnu aj menej zdatní cyklisti. Cyklotrasa má dĺžku niečo vyše 24 km (tam aj späť) a otočiť sa treba pri cyklistickom Rázcestníku Vysoké Tatry.

Najlepším východiskom pre pešiu či cyklonávštevu Tichej doliny je osada Podbanské. Dolina je precízne značená (žltá značka), nemusíte mať obavy, že sa v nej stratíte. Kedykoľvek počas trasy sa môžete otočiť a vrátiť späť. No ak ste si jej návštevu naplánovali, treba čas využiť a prejsť sa aj bočnou Tomanovou dolinou (červená značka), kde nájdete vodopád a plieska rovnakého mena. No treba tiež pripomenúť, že Tichá dolina patrí medzi ochranársky najvýznamnejšie územia Tatier. Počas druhej svetovej vojny tu havarovalo nemecké lietadlo, ktorého trosky sú tam dodnes.

No väčšou atrakciou doliny je jej divokosť, nedotknutosť a výhľad na dominantu – Kriváň. Je to miesto, kde po spore ochranárov a lesníkov ostalo kalamitné drevo nevyťažené, jeho ťažba je tu zakázaná. Víchrica v roku 2004 zničila v Tichej a Kôprovej doline na ploche takmer 300 hektárov približne 185-tisíc stromov. Keďže v oboch dolinách sa podarilo presadiť bezzásahovosť, žijú životom, akým žili po tisícročia.

Začiatok:
Podbanské

Koniec:
Podbanské

Zaujímavosti:
Počas druhej svetovej vojny tu havarovalo nemecké lietadlo, ktorého trosky sú tam dodnes.

Doprava:
Auto:
parkovisko Podbanské,
49.142918222489236

Autori fotografií: Julo Kukol

Diskutuj s ostatnými turistami na túto tému v skupine Vysoké Tatry

Veľká Studená dolina

Túra Veľkou Studenou dolinou

Dĺžka trasy:

18 km

Trvanie:

4 h

Prevýšenie:

↑↓ 415 m

Bicykle/ kočíky:

nie/nie

Terén:

pohodlné chodníky

(Prešovský kraj, lokalita Tatranská Lesná, okres Poprad)

Túra Veľkou Studenou dolinou

Veľká Studená dolina sa doslova kúpe v plesách a potokoch. Turisti hľadajú najmä Vodopády Studeného potoka.  Tešia sa z nich najmä deti. Dá sa k nim dostať z viacerých východiskových bodov. My sme vybrali Starý Smokovec s cieľom v Tatranskej Lesnej.

Túra Veľkou Studenou dolinou

Na jej prieskum sa vyberajú začiatočníci a opakovane aj tí, ktorí v nej už boli. Je jednou z najobľúbenejších v našich veľhorách a spomínajú ju všetky vysokotatranské bedekre. Dolina meria  iba 5,5 km, ale je krásna na každom metri. Na jej hornom konci nájdete až 26 plies. Najväčším je Zbojnícke Ľadové pleso.

 Dolinu ohraničuje rázsocha Slavkovského štítu a hlavný hrebeň Vysokých Tatier od Východnej Vysokej, Širokú a Prostredný hrebeň. Už tento výpočet napovedá, že obdivovať sa dá všeličo – od rána do večera, od zimy do jesene. Navyše, v ústí tejto doliny nájdete legendu – Rainerovu útulňu a vaším cieľom môže byť ďalšia legenda – Zbojnícka chata.

Odporúčame trasu: Starý Smokovec – Hrebienok – Rainerova chata – Obrovský vodopád – Rainerova chata – Veľký vodopád – Dlhý vodopád – Tatranská Lesná.

Do Veľkej Studenej doliny vezmite aj deti, zvládnu prechod v pohode, hoci v strmých častiach môže ich odvaha nadobúdať drobné trhliny. Začnite v Starom Smokovci, resp. na Hrebienku, potom pokračujte po Tatranskej magistrále a ponad Rainerovu útulňu po modrej prejdite do doliny. Pre náročnejších turistov to bude malina, tí môžu nájsť ďalšie vyžitie napríklad v náročnejšom teréne okolo Zbojníckej chaty, no pre ne platí zimná uzávera.

 Ale vráťme sa do Veľkej Studenej doliny. Nájdete v nej niekoľko menších dolín, doliniek a žľabov. Aj výpočet potokov, ktoré ňou pretekajú, je úctyhodný. Spolu nakoniec vytvoria Studený potok a Vodopády Studeného potoka. A tie tiež stoja za zastavenie. Uznávame, mohli sme vás unaviť. No vás určite neunaví bádanie vo Veľkej Studenej doline, ktorá je na niektorých miestach až dva kilometre široká. Výhľady a scenérie stoja za viac ako niekoľko rodinných fotiek. Stoja za opakované návraty do tejto doliny.

Začiatok:

Starý Smokovec

Koniec:

Tatranská Lesná

Zaujímavosti:

V doline sa nachádza – v jej hornom konci – až 26 plies. Najväčšie je Zbojnícke Ľadové pleso. Návštevníkov lákajú najmä Vodopády Studeného potoka.

Doprava:

Auto:

platené parkovisko Starý Smokovec 

Vlak:

Autori fotografií: Danka Zakova Durcova, Jano Krchnavy, Jarka Yaris Hlavacova, Martin Klesken

Diskutuj s ostatnými turistami na túto tému v skupine Vysoké Tatry

O tejto túre sme už písali v článkoch

Tričká s feši dizajnom, ktoré sa neskutočne dobre nosia

Limitovaná edícia tatranských tričiek
Kôprová dolina

Túra Kôprovou dolinou

Dĺžka trasy:

11 km

Trvanie:

2:30 h

Prevýšenie:

↑↓ 270 m 

Bicykle/ kočíky:

áno/áno

Terén:

turistický asfaltový chodník

Žilinský kraj, lokalita Podbanské, okres Poprad

Túra Kôprovou dolinou

V nedotknutej Kôprovej doline nájdete aj najvyšší vodopád vo Vysokých Tatrách – Kmeťov, ale aj Temnosmrečianske pleso, tretie najväčšie na slovenskej strane našich veľhôr.

Túra Kôprovou dolinou

Je dlhá 11 kilometrov, tečie ňou Kôprovský potok, ktorý delí skalnaté Vysoké Tatry s Kriváňom od hôľnatých Západných Tatier. Hornú zalesnenú časť volajú Temné smrečiny, dolnej asi prepožičal meno kôprovníček bezobalový. Kôprovú dolinu turisti poznajú podľa dvoch rarít – Kmeťovho vodopádu, ktorý je najvyšší vo Vysokých Tatrách (80 m), a Temnosmrečianskeho plesa – tretieho najväčšieho na slovenskej strane Vysokých Tatier.

Plies je však vo vedľajších dolinách Kôprovej doliny viac, ak si ich chcete pozrieť, ľutovať nebudete. Rovnako aj značených turistických chodníkov, ktoré vás privedú nielen k plesám, ale aj k vodopádom, divokým potokom, do sediel a k skalným útvarom, na ktoré sa nebudete vedieť vynadívať. Túru môžete začať na Podbanskom, dolnou časťou doliny vedie asfaltka, „pribaliť“ možno aj kočíky.

Ku Kmeťovmu vodopádu je to však už pre zdatnejších, no platí, že v množstve tamojších prameňov sa dajú doplniť tekutiny. Po ceste je veľa prístreškov a lavičiek. Štartovať sa dá aj pri Troch studničkách (zelená, modrá, červená). Pokračujte cez orientačný bod Nad Bytom k Rázcestiu pod Grúnikom ku Kmeťovmu vodopádu.

Keď si urobíte fotky, pokračujte do Hlinskej doliny k Rázcestiu pod Temnými Smrečinami a k Nižnému Temnosmrečianskemu plesu. Pripravte sa na prevýšenie 654 m,výstup môže trvať 3,5 hodiny.

Spodná časť Kôprovej doliny je prístupná aj cyklistom. Vyberte si napríklad modrú cyklotrasu z Podbanského k Horárni pred Tichou, pokračujte do Kôprovej doliny k Rázcestiu pod Grúnikom ku Kmeťovmu vodopádu. Zážitok – potrvá vám to hodinku, prekonáte prevýšenie 268 m. A vezmite so sebou aj deti – zvládnu to.

Začiatok:

Podbanské

Koniec:

Podbanské

Zaujímavosti:
  • V blízkosti sa nachádza Kmeťov vodopád a Temnosmrečianske pleso.

Doprava:

Auto:

parkovisko Podbanské, 

Autori fotografií: Jana Valachová, Jana Valachová, Martin Remeň, Martin Kriško, Nela Markytánová

Diskutuj s ostatnými turistami na túto tému v skupine Vysoké Tatry

O tejto túre sme už písali v článkoch

Tričká s feši dizajnom, ktoré sa neskutočne dobre nosia

Limitovaná edícia tatranských tričiek
Kriváň

Výstup na Kriváň

Dĺžka trasy:

18,4 km

Trvanie:

8 h

Prevýšenie:

↑↓ 1290 m

Bicykle/ kočíky:

nie / nie

Terén:

kamenný a lesný chodník, sutina, kamenné schody

(Prešovský kraj, lokalita Štrbské pleso, okres Poprad)

Výstup na Kriváň zo Štrbského plesa

Podľa jeho charakteristického tvaru ho spozná asi každý. Je to jeden z najvyšších vrchov Slovenska, od roku 2005 je aj na našich eurominciach. Jeho meno vychádza z tvaru vrchnej časti, ktorá sa nakláňa k severovýchodu. Kriváň sa spomína v mnohých ľudových povestiach a piesňach. Pri výstupe na Kriváň platí to isté ako pri výstupe na Slavkovský štít – po ceste nie je žiadna horská chata, takže občerstvenie, pitie a jedlo na celú cestu musíte mať so sebou.

Trasa na Kriváň

Štrbské pleso –> Liečebný dom Solisko –> Rázcestie pod Furkotskou dolinou –> Jamské pleso –> Rázcestie v Krivánskom žľabe –> Daxnerovo sedlo –> Kriváň

Obľúbeným východiskovým bodom celodennej stredne náročnej túry je Štrbské pleso. Okrem už spomínaného pitia a jedla počítajte aj so zmenami počasia typickými pre Vysoké Tatry. Ďalším dôležitým faktorom je zimná uzávera na modrej značke od rázcestia pri Jamskom plese cez rázcestie Krivánsky žľab na vrchol Kriváňa a na zelenej značke od horárne Tri studničky po rázcestie Krivánsky žľab.

V letnom a jesennom období vyrážame po červenej značke lesným chodníkom smerom na Jamské pleso, dostaneme sa k nemu za niečo viac ako hodinu. Táto časť túry je príjemná, nie je tu veľkú stúpanie. Napojíme sa na chodník na vrchol Kriváňa, z červenej prejdeme na modrú značku, postupne vyjdeme z lesa na otvorený priestor. Otvoria sa pred nami výhľady, hlavne na Západné Tatry. Chodník sa zmení na kamenný, občas s kamennou sutinou. Tu začína najnáročnejší úsek, počas ktorého treba zdolať 1 000 výškových metrov. Prejdeme cez Daxnerovo sedlo a na vrchol ideme po hrebeni. Tesne pred cieľom treba dať pozor na kamenných platniach. Hore na nás čakajú neskutočné výhľady na masívy Západných, Vysokých (slovenských aj poľských) i Nízkych Tatier.

Začiatok:

Štrbské pleso

Koniec:

Štrbské pleso

Zaujímavosti:

Na južných a juhozápadných svahoch Kriváňa sú aj dnes vidieť stopy po práci baníkov v 15. až 18. storočí. Sú to štôlne a základy múrov ich obydlí. Neznámi baníci boli pravdepodobne prvými, kto vystúpil na vrchol tohto štítu.

Doprava:

Auto:

centrálne parkovisko Štrbské pleso, cena: 10e na celý deň

Autobus:

Štrbské pleso, 

Autori fotografií: Borievky Photogallery, Katka Polygym, Marek Šurina, Štefan Peterka

Diskutuj s ostatnými turistami na túto tému v skupine Vysoké Tatry

O tejto túre sme už písali v článkoch

Tričká s feši dizajnom, ktoré sa neskutočne dobre nosia

Limitovaná edícia tatranských tričiek
Výstup na Ďumbier

Výstup na Ďumbier

Dĺžka trasy:

13,4 km

Trvanie:

5:30 h

Prevýšenie:

↑↓ 914 m

Bicykle/ kočíky:

nie / nie

Terén:

lesný chodník, kamenistý chodník

(Žilinský/Banskobystrický kraj, lokalita Brezno)

Výstup na Ďumbier z Trangošky

Najvyšší vrch v Nízkych Tatrách, dosahujúci nadmorskú výšku 2 043 metrov, predstavuje výzvu pre všetkých nadšencov vysokohorskej turistiky. Pre tých, ktorí preferujú jednoduchšiu trasu, odporúčame výlet z Trangošky cez Štefánikovu chatu. Táto trasa patrí do kategórie stredne náročných, avšak vďaka blízkosti už spomenutej chaty, môžete využiť príležitosť na oddych, občerstvenie alebo ubytovanie, čo spríjemňuje výstup a robí ho prístupnejším pre turistov.

Trasa na Ďumbier

Trangoška –> K Jaskyni mŕtvych netopierov –> Chata generála M. R. Štefánika –> Rázcestie na Krúpovo sedlo –> Krúpovo sedlo –> Ďumbier a späť

Priamo na Trangoške nájdete smerovník, ktorý ukazuje cestu po zelenej značke vedúcej popri malebnom potôčiku Bystrianka. Samotná túra nie je náročná, avšak stúpanie začína už skoro od začiatku a postupne sa zvyšuje. Pokračujete k smerovníku k Jaskyni mŕtvych netopierov, kde si môžete urobiť prestávku, pretože začína najťažšia časť trasy. Po takmer dvoch hodinách stúpania dorazíš k Chate M.R. Štefánika. Tu si môžete oddýchnuť, občerstviť sa a užiť si krásne výhľady. Z chaty vykročíš po červenej značke po Ceste hrdinov SNP smerom na Krúpové sedlo. Zelené prostredie vystrieda kamenná krajina s množstvom balvanov. Môžete zazrieť kamzíka alebo svišťa. Z Krúpového sedla je to už len pol hodiny hore. Z vrcholu Ďumbiera sa naskytá jedinečný kruhový výhľad, ktorý ponúka pohľad na významné pohoria stredného Slovenska. V prípade jasného počasia môžeš obdivovať hrebeň Nízkych Tatier, pohoria Malá a Veľká Fatra, Chočské vrchy a tiež Západné a Vysoké Tatry. Pri návrate sa môžeš vydať rovnakou trasou.

Začiatok:

Trangoška

Koniec:

Trangoška

Zaujímavosti:

V priebehu druhej svetovej vojny dochádzalo v okolí Ďumbiera k bojom medzi partizánmi a nemeckými vojakmi. O tomto historickom období svedčí majestátny drevený dvojkríž umiestnený na vrchole a pamätná tabuľa na Štefánikovej chate. Tieto symboly slúžia ako pripomienka udalostí, ktoré sa odohrávali v týchto horských končinách počas obdobia vojny.

Doprava:

Auto:

parkovisko – Trangoška  

Autobus:

zástavka – Trangoška   

Autori fotografií: Lubos Pipo Lalik, Matuś Peták, Miroslav Konfál, Patrik Resovsky

Diskutuj s ostatnými turistami na túto tému v skupine Vysoké Tatry

O tejto túre sme už písali v článkoch

Tričká s feši dizajnom, ktoré sa neskutočne dobre nosia

Limitovaná edícia tatranských tričiek
Rysy

Výstup na Rysy

Dĺžka trasy:

20,4 km

Trvanie:

9 hod

Prevýšenie:

↑↓ 1300 m

Bicykle/ kočíky:

nie / nie

Terén:

asfalt, kamene, terén so sutinami, reťaze

(Prešovský kraj, lokalita Štrbské pleso, okres Poprad)

Výstup na Rysy zo Štrbského plesa

Rysy predstavujú najvyšší vrchol Tatier, ku ktorému vedie označený turistický chodník. S prevýšením viac ako 1000 metrov je tento vrchol prístupný len v období od 15. júna do 31. októbra. Výstup na Rysy je náročnou celodennou túrou, vhodnou pre turistov so silnou fyzickou kondíciou. Možnosť výstupu na Rysy existuje zo slovenskej strany od Štrbského plesa alebo z Poľska od Morskieho oka.

Trasa na Rysy

Štrbské Pleso –> Liečebný dom Solisko –> Rázcestie nad Popradským plesom –> Rázcestie pri Žabom potoku –> Chata pod Rysmi –> sedlo Váha –> Rysy a späť

Výlet začína na Štrbskom plese, kde vykročíte po asfaltovanej ceste smerom k smerovníku Liečebný dom Solisko. Nasledujete červenú turistickú značku najskôr po asfaltovej ceste potom po lesnej ceste, kde začína mierne stúpanie. Postupujete stále po červenej značke, ktorá vás dovedie až k smerovníku nad Popradským plesom. Tu odbočíte na modrú značku doľava a pokračujete vo výstupe. Postupne sa terén mení na kosodrevinu, stáva sa kamenitým a okolité vrcholy sa vám viac odkrývajú.

Po hodine chôdze prídete na Rázcestie pri žabom potoku, kde odbočíte doprava na červenú značku smerom na Chatu pod Rysmi. Tu sa terén stáva náročnejším s väčším množstvom skál a kameňov. Na ľavej strane sa objavujú Žabie plesá, čo značí, že chata je už blízko. Avšak, pripravte sa na rebríky a úseky s reťazami, ktoré budú nasledovať. Po zvládnutí tejto časti je už len pár krokov k chate, kde si môžete oddýchnuť a osviežiť sa pred cieľom. Na chate nájdete aj zastávku SAD a miestnu požičovňu bicyklov. Od chaty vás čaká ďalšia hodina cesty. Pokračujete smerom ku sedlu Váha, kde vás čaká náročnejší a trochu nebezpečnejší terén. Pred samotným vrcholom máte možnosť vybrať si cestu – buď po pravej alebo ľavej strane hory, no výhľad z každej z nich je úchvatný. Pre návrat môžete zvoliť rovnakú trasu.

Začiatok:

Štrbské pleso

Koniec:

Štrbské pleso

Zaujímavosti:

Rysy majú tromi vrcholmi: prostredný (2 503,0 m n. m.), severozápadný (2 498,7 m n. m.) a juhovýchodný (2 473 m n. m., najnižší). Severozápadný vrchol je v letnej turistickej sezóne využívaný ako hraničný peší prechod do Poľska po červenej značke. Na úbočí sa nachádza najvyššie položená horská chata v Tatrách i na Slovensku, Chata pod Rysmi (2 250 m n. m.).

Doprava:

Auto:

centrálne parkovisko Štrbské pleso, cena: 10€ na celý deň,

Autobus:

autobusová zástavka – Štrbské pleso 

Vlak:

Stanica Štrbské pleso

Autori fotografií: Marek Šurina, Martin Vyparina, Peter Januch, Žanka Milovaná

O tejto túre sme už písali v článkoch

Tričká s feši dizajnom, ktoré sa neskutočne dobre nosia

Limitovaná edícia tatranských tričiek
Baranec je jedným z najvyšších vrchov Západných Tatier. Výstup naň by si mali vybrať len skúsení skialpinisti, ktorí majú natrénovanú aj chôdzu v mačkách

Výstup na Baranec

Žilinský kraj, lokalita Žiarska dolina, okres Liptovský Mikuláš

Typ výletu: Tam a späť

Vrch Baranec, často nazývaný „Štít Liptova“, predstavuje tretí najvyšší vrch Západných Tatier. Ponúka možnosti turistiky po celý rok. Výstup na Baranec patrí medzi náročné vysokohorské trasy, ale nie je potrebné využitie služieb horského vodcu. Trasa je charakteristická strmým stúpaním do nadmorskej výšky až 2184 m n. m. Celý výstup je sprevádzaný úchvatnými prírodnými scenériami a vrcholmi pokrytými kosodrevinou, ktorá postupne prechádza do alpínskych lúk.

Výstup na Baranec

Žiarska dolina, ústie –> Stará Stávka –> Holý vrch –> Kečka –> Baranec a späť

Túru začínate na platenom parkovisku v ústí Žiarskej doliny. Z tohto miesta pokračujte lesom po žltej značke až na rázcestie Holý vrch. Ďalej budete prechádzať cez alpské lúky, kde sa postupne otvárajú výhľady na celý Liptov. Chodník v týchto úsekoch je kamenistý a kosodrevinu nahradzujú trávnaté lúky.

Po pravej strane sa pred vami rozprestiera nádherná panoráma Tatier, pričom dominantou je Kriváň. Aj v letných dňoch sa pripravte na chladné a veterné podmienky v týchto výšinách. Na vrchole Baranca nájdete betónový pilier so slovenským znakom, žltú turistickú tabuľku s nadmorskou výškou a smerovými trasami. Naspäť sa vraciate tou istou trasou.

Začiatok:
Ústie Žiarskej doliny

Koniec:
Ústie Žiarskej doliny

Zaujímavosti:
Tieto vrchy sú vyhľadávanými miestami pre vzácnu vysokohorskú flóru a tiež pre svište a kamzíky, ktoré môžete pozorovať. Na zostup si môžete zvoliť aj inú menej náročnejšiu trasu: smerom do Žiarskeho sedla a ďalej pokračovať o niečo strmším zostupom po zelenej a modrej značke Žiarskou dolinou až k Žiarskej chate. Tu máte možnosť osviežiť sa počas celého roka a prípadne aj prespať.

Doprava:
Auto:
Auto: spoplatnené parkovisko – Ústie Žiarskej doliny 
49°08’40.7″N 19°42’00.4″E

Autobus:
autobusová zástavka – Žiar, Žiarska dolina
49°08’39.3″N 19°41’42.3″E

Autori fotografií: Daniel Goldbach, Jakub Habran I Foto & Video, Ján Hlavčo, Mário Badík

Diskutuj s ostatnými turistami na túto tému v skupine Vysoké Tatry

Chata pod Rysmi

Túra na Chatu pod Rysmi

Prešovský kraj, okres Poprad (Vysoké Tatry)

Typ výletu: Tam a späť
Chata pod Rysmi predstavuje najmladšiu a najvyššie položenú chatu v Tatrách, nachádza sa vo výške 2250 metrov nad morom. Momentálne ponúka nielen stravovacie služby, ale aj ubytovanie pre návštevníkov. Toto miesto je ideálnym východiskom pre horolezecké aktivity v Bielovodskej doline a výstup na Rysy a Morskie oko. Chata je otvorená len v letných mesiacoch (od 15.6. do 31.10.) a túra na ňu patrí medzi celodenné náročnejšie výlety v Tatrách.
Trasa na Chatu pod Rysmi

Popradské pleso, zastávka TEŽ –> Popradské pleso –> Nad Žabím potokom –> Chata pod Rysmi a späť

Po výstupe z Tatranskej elektrickej železnice (TEŽ) na zastávke Popradské pleso nasmerujeme svoje kroky po modrej značke, ktorá nás vedie po asfaltovej ceste smerom k Popradskému plesu.

Neskôr prejdeme na lesný kamenistý chodník, ktorý nás zavedie k Rázcestiu nad Žabím potokom. Tu zmodrej značky presadneme na červenú a začneme náročnejší výstup. Počas stúpania si môžeme vychutnať pohľady na Žabie plesá a prejsť adrenalínovú pasáž, ktorá je zabezpečená reťazami, kramľami a kovovými roštmi. Na konci našej trasy uvidíme Chatu pod Rysmi, našu cieľovú zastávku.

Na ceste späť smerujeme nadol k Popradskému plesu, odkiaľ sme vyštartovali.

Začiatok:
Popradské pleso

Koniec:
Popradské pleso

Zaujímavosti:
Robotníci na stavbe pracovali 93 dní a zažili nebezpečné situácie počas snehovej víchrici. Viktor Beránek je chatárom Chaty pod Rysmi od roku 1979. Chata ponúka stravovacie služby a 14 lôžok v strešnej nocľahárni za 30 eur na noc. Chata pod Rysmi je jednou zo štyroch vysokohorských chat v Tatrách, ktoré sú zásobované nosičmi. Títo odvážni jedinci musia prekonať náročnú trasu, pričom na svojich chrbtoch nesú ťažký náklad vážiaci od 60 do 90 kilogramov. Absolútny rekord v nesení nákladu drží súčasný chatár Viktor Beránek, ktorý v roku 2003 vyniesol na chatu náklad vážiaci 122,5 kilogramu. Na chate návštevníkov rozosmeje napríklad prítomnosť zástavky SAD a miestnej požičovne bicyklov.

Doprava:

Auto:
parkovisko – Popradské pleso (môže byť spoplatnené)
49°07’37.7″N 20°04’29.5″E

Vlak:
železničná stanica – Popradské pleso, TEŽ
49°07’33.9″N 20°04’29.8″E

 
O Chate pod Rysmi si môžete vypočuť aj v podcaste S batohom cez hory
Autori fotografií: Rasťo Benčík, David Kalafus, Jano Krchnavý, Majka Uhriňáková, Martin Krystýnek, Miklós Jelentős

Diskutuj s ostatnými turistami na túto tému v skupine Vysoké Tatry

Lomnický štít

Výstup na Lomnický štít

Výstup na Lomnický štít

z Lomnického sedla

Dĺžka trasy:

6 km

Trvanie:

4 hod

Prevýšenie:

↑↓ 450 m

Bicykle/ kočíky:

nie / nie

Terén:

skalný hrebeň

Prešovský kraj, okres Poprad (Vysoké Tatry)

Typ výletu: Tam a späť

Na vrchol Lomnického štítu sa dá vydať len v sprievode horského vodcu, pričom je nevyhnutné mať k dispozícii horolezecký výstroj, ktorý poskytuje práve horský vodca. Existuje niekoľko možných výstupových trás vedúcich na tento vrchol. Medzi tie najľahšie a zároveň najobľúbenejšie patrí trasa z Lomnického sedla.

Výstup na Lomnický štít

Tatranská Lomnica –> Skalnaté pleso –> Lomnické sedlo –> a späť

Na začiatok našej cesty sa vydáme kabínkovou lanovkou, ktorá nás vyvezie na Skalnaté pleso. Odtiaľto nás ďalej ponesie sedačková lanovka smerom k Lomnickému sedlu. Ozajstná túra začína práve tu, na Lomnickom sedle a pokračuje cez Lomnickú kopu. Táto časť trasy je zabezpečená skobami a reťazami. Na vrchole Lomnického štítu sa nachádza Astronomické observatórium. Túru ukončíte zostupom na Skalnaté pleso. Netreba zabúdať, že výstup na Lomnický štít je možný len v letnej sezóne od 15.6. do 31.10. 

Začiatok:

Tatranská Lomnica

Koniec:

Tatranská Lomnica

Zaujímavosti:

Lomnický štít (2633 m. n. m.) je považovaný za druhý najvyšší vrchol v Tatrách. Tento štít ako jediný ponúka možnosť dosiahnuť jeho vrchol bez náročného stúpania, vďaka kabínkovej lanovke z Tatranskej Lomnice.

Doprava:

Auto:

parkovisko – Tatranská Lomnica 

Autobus:

autobusová zástavka – Tatranská Lomnica 

Vlak:

Stanica Tatranská Lomnica

Autori fotografií: Katarína Glovičková, Marek Debnarik, Marian Cefal, Maroš Sobotovič, Martin Krajíček, Vladimír Šterbák 

O tejto túre sme už písali v článkoch

Tričká s feši dizajnom, ktoré sa neskutočne dobre nosia

Limitovaná edícia tatranských tričiek
Kráľova hoľa

Výstup na Kráľovu hoľu

Banskobystrický kraj, okres Brezno (Nízke Tatry)

Typ výletu: Tam a späť

Kráľova hoľa dominuje východnej časti Nízkych Tatier a je obľúbenou turistickou destináciou takmer počas celého roka. Tento výstup môže byť zaradený medzi nenáročné túry v Tatrách.cNajjednoduchšia cesta vedie z horehronskej obce Šumiac po značenej turistickej trase a tiež po staršej asfaltovej ceste, ktorú môžu cykloturisti využiť počas slnečného počasia. Kráľova hoľa slúži ako východiskový bod pre niekoľko hrebeňových túr v Nízkych Tatrách.
Trasa na Kráľovú hoľu

Šumiac –> Skalička –> Chata pod Kráľovou hoľou –> Kráľova hoľa a späť

Túru začínate v obci Šumiac po starej asfaltovej ceste pre cyklistov. Čaká vás asi 12 kilometrov s prevýšením takmer tisíc metrov. Treba byť pripravený na rýchle zmeny počasia, ktoré sú charakteristické pre tento vrch. Následne pokračujete lesnou cestou po modrej značke, pričom vás drevený snehuliak usmerní správnym smerom. Stále sa držíte modrej značky, ktorá vás dovedie až k Chate pod Kráľovou hoľou, kde si môžete dať prestávku. Od chaty už máte na vrchol iba asi hodinku cesty. Postupujete po modrej značke až na vrchol, kde pri dobrých podmienkach môžete vidieť Slanské, Zemplínske a Chočské vrchy, ako aj nádherné Západné a Vysoké Tatry. Pri návrate sa opäť rovnako vraciate do obce Šumiac.

Začiatok:
Obec Šumiac

Koniec:
Obec Šumiac

Zaujímavosti:
Kráľovu hoľu (1946 m.n.m.), prepojenú s legendami, piesňami a básňami, možno považovať za jedno z národných pohorí na Slovensku. Patrí medzi najčastejšie navštevované vrchy tejto oblasti. Okrem svojej prirodzenej krásy a rozmanitosti ponúka aj bohatstvo pod zemou v podobe jaskýň. Podľa legendy získala názov Kráľova hoľa od uhorského kráľa Mateja Korvína, ktorý tu poľoval a obedoval na vrchole. Tento vrch je zároveň pramenným miestom najväčších slovenských riek – Váhu (Čierny Váh), Hron, Hornád a Hnilec.

Doprava:
Auto:
parkovisko – Šumiac
48°50’25.5″N 20°07’46.4″E 

Autobus:
autobusová zástavka – Šumiac
48°50’25.0″N 20°07’48.6″E

O Kráľovej holi si môžete vypočuť aj v podcaste S batohom cez hory
Autori fotografií: Matúš Peták, Marek Orlicky, Martina Lepe, Martin Zilka, Matúš Peták, Patryk Zlatan Mairanowic, Rudo Varsa

Diskutuj s ostatnými turistami na túto tému v skupine Vysoké Tatry