Cart is empty 
Tak toto sú tatranské novinky. Veľhory začínajú kvitnúť, zafarbovať sa, príroda sa zobúdza, pribúdajú staronové migračné zóny. Všímajte si to.
Expozícia tatranskej prírody v Tatranskej Lomnici síce otvorí svoje brány až v máji, no jej areál v týchto dňoch zakvitá jarnými kvietkami. Chudôbka vždyzelená, ponikles slovenský, lomikameň protistojný, čemerica čierna či lykovec jedovatý sú prvými oznamovateľmi jari v Tatrách. Kým ich budete môcť vidieť na pestrých kobercoch v botanickej záhrade, pokochajte sa nimi už teraz na prvých tohtoročných fotografiách.
Obojživelníky sa vydali na jarné ťahy
No nielen kvietky sú prvými tatranskými poslami jari. Inými – tentoraz zo živočíšnej ríše, sú žaby. Vydali sa na jarné ťahy, hľadajú si partnerov, a potom sa presúvajú na liahniská. A na svojej trase sa nevyhnú cestám. Pre niektoré to znamená istú smrť pod kolesami áut. Je to aj jeden z dôvodov, ako uvádza Správa Tatranského národného parku, prečo nám svet obojživelníkov mizne pred očami.
Aby sa zabránilo najhoršiemu, strážcovia národného parku v týchto dňoch osádzajú zábrany, aby zachytili migrujúce žaby. Potom ich pozbierajú a prenesú do bezpečia k vodným plochám. Jednou z týchto lokalít sú Mlynčeky. V dĺžke päťdesiat metrov popri miestnej komunikácii tu inštalovali ochrannú fóliu, ktorá zabraňuje žabám prejsť na cestu.
Ochranné fólie inštalujú už viac ako pätnásť sezón
„Prvý ročník tejto akcie sme zorganizovali pred viac ako pätnástimi rokmi.Vtedy sme spolu so žiakmi z Kežmarku a Mlynčekov každú jar po odchyte prenášali aj šesťtisíc až šesťtisícpäťsto jedincov žiab, prevažne ropúch,“ vysvetľuje Juraj Ksiažek, strážca Správy TANAP-u, iniciátor akcie.
Kŕkanie žiab registrujeme čoraz menej. Ich počty dramaticky klesajú. V posledných rokoch je úspechom aj dvetisíc vyzbieraných jedincov. Kedysi bolo v blízkosti spomínanej cesty poľnohospodárske družstvo so silážnymi jamami, kde žaby zimu prežili a na jar migrovali. Družstvo svoju prevádzku ukončilo.
Počty žiab dramaticky klesajú
„A kým v minulosti bola ceste na jar pokrytá žabami a malými žabkami, dnes na ceste žabu nezbadáte,“ uvádza Správa TANAP-u. Vymizli aj skokany a mloky, tých je v odchytoch dnes už minimálne množstvo, asi jedno promile z celkového počtu.
Obojživelníkom neprospieva ani rastúca rozostavanosť. Obec vybudovala popri ceste 200 metrov betónovej priekopy. „Tá oddeľuje cestu od novej výstavby rodinných domov v Mlynčekoch. A aj do nej obojživelníky padajú a hoci sú v nej osadené rúry vedúca na druhú stranu cesty, žaby ich nenájdu a nevedia sa dostať von. Aj tieto jedince tanapáci pozbierajú a prenesú ich na druhú stranu cesty,“ konštatuje TANAP.
Dôležitá súčasť ekosystému
„Obojživelníky sú dôležitou súčasťou tatranskej prírody a ekosystémov. Je to prírodný likvidátor drobného hmyzu, ktorý mnohokrát znepríjemňuje život zvieratám aj človeku, ako sú muchy, či bodavo-cicavý hmyz. Ich vplyv na prírodu je nenahraditeľný a sú aj indikátorom kvality a čistoty životného prostredia,“ vyjadril sa Peter Olexa, riaditeľ Správy TANAP-u.
Ochranné fólie inštalovali odborníci zo Správy TANAP-u aj v oravskej časti národného parku. Popri vozovke v okolí Chaty Primula, medzi Zubercom a Zverovkou, inštalovali pracovníci ochranného obvodu Roháče 250 metrov fólie. Tu migruje k liahniskám najmä skokan, každý rok tu vyzbierajú okolo šesťsto jedincov, ale aj na tomto mieste jeho počty klesajú.
Autor titulnej fotografie: Jana Černická
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas
