Cart is empty 
Keď v roku 1881 sprístupnili Beliansku jaskyňu, málokto predpokladal, že práve tento počin bude základom aj pre sformovanie Tatranskej Kotliny ako letoviska, ktoré sa malo stať východiskom pre lepšie spoznávanie Belianskych Tatier.
Titulná fotografia: Wikipédia
Stalo sa. V tom čase už stála pri ceste do Lendaku mestská horáreň s mlynom a nad ždiarskou cestou kamenárska usadlosť. Pristavili sa tu nielen náhodní návštevníci tejto vtedy ešte nie veľmi známej časti Tatier, ale aj ľudia, ktorí sa profesijne venovali bádaniu Tatier, ich prírodného živého a neživého bohatstva.
Osadu založilo mesto Spišská Belá a onedlho v susedstve usadlosti ako prvá „nová“ stavba pribudol prístrešok pre strážcu jaskyne Jána Kohúta. Pre miestny názov Kotliny sa neskôr ustálilo pomenovanie Tatranská Kotlina.
Na konci 19. storočia Tatry zaznamenali neobyčajný návštevnícky, a tým aj stavebný, boom. Chaty, útulne, penzióny a hotely tu pribúdali nevídaným tempom a tento ruch sa nevyhol aj osade pri Belianskej jaskyni. Ako uvádza Ivan Bohuš vo svojej publikácii Osudy tatranských osád, do leta 1883 mesto Spišská Belá postavilo reštauráciu a dve ubytovne s 15 miestnosťami a do konca 19. storočia tu už bolo 31 budov s 254 izbami a 370 posteľami. Tento rajón, ktorý sa mal stať ďalším významným centrom nielen turistického, ale aj kúpeľného ruchu, objavili aj bohatí, ktorí tu postavili 13 menších viliek.
Kým tie sa skromnejšie túlili v zeleni tatranskej prírody, Kasíno s reštauráciou pre 500 stravníkov s divadelnou sálou bolo neprehliadnuteľné. Udávalo ráz ďalšej funkcii Tatranskej Kotliny, a to miesta pre liečbu tuberkulóznych chorôb, ktorá ho preslávila rovnako dobre ako Belianska jaskyňa. Okrem vodoliečby tu už vtedy ponúkali aj slávny Kneipov liečebný telocvik.
O Tatranskej Kotline sa v ďalších rokoch, vlastne až doteraz, hovorí ako o synonyme pre kúpeľnú liečbu. Počas prvej svetovej vojny sa tu zotavovali vojaci, po vojne Spišská Belá predala kúpele podnikateľovi Ondřichovi a ten neskôr lekárnikovi Ctiborovi Zelenému. Práve on sprístupnil liečbu tbc menej náročným a menej zámožným pacientom. Medzi dvoma svetovými vojnami po požiari vybudovaný komplex už napojili na zdravotnú poisťovňu, nové sanatórium sa na záujem pacientov nemohol sťažovať.
Osada má dnes štatút klimatických kúpeľov. Poskytuje komplexnú ústavnú starostlivosť o dospelých chorých s prieduškovou astmou, obštrukčnou chorobou pľúc a inými netuberkulóznymi ochoreniami dýchacieho systému.
Ak sa osadu, ktorá je od Tatranskej Lomnice vzdialená iba 9 km, rozhodnete navštíviť či už ako pacient alebo turista, určite nevynechajte jaskyňu a do turistických plánov si môžete zapísať aj chatu Plesnivec (1290 m), ktorá je jedinou v Belianskych Tatrách. Mnohí ich považujú za najkrajšiu a prírodne najbohatšiu časť našich veľhôr. Určite tu nájdete jeden z najvzácnejších skvostov Tatier – plesnivec alpínsky.
Najmä pre vzácnu flóru a faunu je veľká časť územia Belianskych Tatier uzavretá. Turisticky sprístupnené sú iba okrajové doliny Zadné Meďodoly, Predné Meďodoly a Dolina Siedmich prameňov. Prejsť sa môžete aj po náučnom chodníku Monkovou dolinou, ktorý spája Ždiar so Širokým sedlom a Kopským sedlom
