Cart is empty 
Vždy bolo jeho snom natočiť vlky vo voľnej prírode. Túto zimu sa mu to po dlhých rokoch príprav podarilo. Tomáš Kučera je filmár a fotograf z Liptova, točí hlavne v Západných Tatrách.
Túto zimu sa vám splnil sen, natočili ste video o vlkoch. Povedzte nám o tom viac.
Áno, je to tak. Celú zimu som natáčal video o vlkoch. Už asi 10 rokov som zbieral materiál, ale práve túto zimu som mal na to nejaký čas a zároveň sme objavili šesťčlennú vlčiu svorku. Pravidelne prichádzala na lokality, kde chodíme filmovať. Podarili sa nám úžasné zábery, priatelia mi poposielali aj videá z fotopascí.
Ako sa vám podarilo natočiť zábery vlkov? Zvykli si na vás? Hovorí sa, že vlk sa človeku vyhýba.
Vlk je šelma, ktorá sa pohybuje v horách na veľkej ploche, oblasti. My sme mali šťastie, že za tie roky, čo chodím do prírody sme už vedeli, kde sa pohybuje zver, ktorú lovia vlky. Tam, kde je tejto zveri najviac, tam sa na nejakú dobu objavia aj vlky. Asi sme boli v správnom čase na správnom mieste, keď sa nám podarilo nájsť ich a nafilmovať.
Niekedy sa stalo, že sme ich nevideli týždeň, potom sa na dva dni objavili, kedy sa nám ich podarilo natočiť. Dobrým pomocníkom sú tu fotopasce, ktoré sme rozmiestnili v divočine. Dnes už majú aj také funkcie, že fotografiu, ktorú urobia, hneď pošlú. Takže viete, v akých časoch sa tam vlky vyskytujú.
Čo považujete za najťažšie pri natáčaní v tomto období?
Asi najdôležitejšie pri filmovaní v divočine je byť trpezlivý. Nie je to zoologická záhrada, kde vidíte zviera a odfotíte si ho. Niekedy chodíte týždeň, dva, aj tri a neuvidíte nič, ani na vytipovaných miestach, kde tie zvieratá očakávate. Vtedy treba byť trpezlivý, sú to presedené hodiny, našliapané kilometre vo vysokohorskom prostredí, nepriazeň počasia – zima, dážď alebo horúčava.
Ďalšou vecou je, že techniku treba mať v stopercentnom stave. Niekedy sa po ceste zarosí, niekedy zas nie. Všetko treba mať tak nastavené, aby to fungovalo. Väčšinou, keď chodím v zime, tak mám baterky vybraté z prístrojov a mám ich pri sebe, aby sa trochu hriali a nevybíjali.
Aké špecifiká má natáčanie v zimnej prírode oproti napríklad letnej?
Filmovanie divokej prírody u mňa závisí od ročného obdobia. Sú to také štyri časti – na jar sa všetko prebúdza po zime, prebieha medvedia ruja, tieto zvieratá sú aktívne. V lete je skôr hluché obdobie, snažím sa filmovať zvieratá popri vode. Najdôležitejším obdobím je pre mňa jeseň, kedy je jelenia ruja – každý ju sleduje, je to ozajstné divadlo v horách. Potom prichádza zima, kedy sú zaujímavé zábery so snehom a v mrazivom počasí.
Čo máte v pláne, aké výzvy máte pred sebou?
Asi 20 rokov chodím do lesa a vždy bolo mojím snom natočiť vlkov, čo sa mi teraz podarilo. Sú to pre mňa najkrajšie zvieratá. Verím, že keď to video zostriháme, tak sa môj sen stane skutočnosťou.
Často sa ma ľudia pýtajú, čo treba robiť, keď stretnem vlka. Netreba robiť nič, vlk urobí všetko za vás. Vie o vás, počuje vás, vidí, cíti. Stalo sa mi to aj nedávno, bol som pri nich asi na 25 metrov. V zasneženej krajine ich nebolo vidieť, ležali v briežku, zrazu sa postavili, obišli ma, popozerali, a išli preč. Vlk o vás vie, na človeka nezaútočí. Nepočul som o tom, že by na Slovensku tieto zvieratá na niekoho zaútočili.
Autor titulnej fotografie: Tomáš Kučera.
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas
